Ahooj Je úplne v poriadku,že sa takto cítiš určite nie si sama,kto
takyto pocit zažil.Aj ja som mala sem tam chvíľku keď som sa cítila taká
sama.. A tiež som mala kamarátov a tiež som sa necítila moc dobre ani sama
a ani s kamarátmi a tiež mi bývalo do plaču.Neboj sa,navždy sa takto
určite nebudeš cítiť a raz sa všetko zlé skončí a príde to dobré.
Máš kamarátov,ako si spomínala,ktorý by sa za teba aj pobili.To je len
dobre pre teba.Horsie by bolo keby kamarátov nemáš vôbec. Viem,že nevieš
prečo sa takto cítiš ale môžeš pouvažovať,že odkedy sa takto cítiš,
prečo asi sa takto cítiš.Skús to,aj keď možno nebudeš vedieť. Hlavne nie
je dobre úplne sa odčleniť od kamarátov a byť zavretá doma,pretoze to,ťa
môže deprimovat ešte viac.Keď ťa volajú von tak chod.Ja som tiež nechcela
ísť a vždy som sa cítila potom lepšie. Mozno sa mi to povie veľmi
ľahko… Ale skus sa nad týmito pocitmi veľmi nezamyslat.Skus brat
prítomnosť taku aká je.Skús na to nemyslieť.Viem,že je to možno
tažké.Aspon to skus.Rob tu hudbu a písanie ako si spomínala.Odreaguje ta
to.Aj keď možno nebudeš mať inšpiráciu. Útechu v chlapcoch by som
nehľadala a dala by som takýmto veciam čas. Ako už viac krát hovorím,naše
fyzické zdravie si hádam nebudeme ničiť cigaretami.A z tej zlej partie sa
dostať čo najskôr preč a baviť sa len s tými ktorým na tebe záleží.
Nikdy nič nestráca svoj zmysel.Nikdy nič netrvá večne. Drž
sa,verím ti✌?