Ďakujem za odpoveď. Stalo sa to dávno a preto sa bojíme, že mi nikto
nebude veriť, budú mi hovoriť, prečo som to nepovedala skôr a podobne.
Tiež vôbec neviem, ako im to mám povedať, keďže je to pre mňa veľké
poníženie a vždy keď o tom čo i len píšem, tak sa rozplačem. A tiež
ďalšia vec je, že ja si vôbec nepamätám ako vyzeral, môj mozog to nejako
vytesnil a tým pádom ani na políciu ísť nemôžem, lebo im ho nemôžem
popísať.