Anonym
Mia, rovesnícka poradkyňa:
Ahoj Majka, rozumiem, že ťa táto situácia veľmi trápi a som rada, že
si sa nám ozvala. Je od teba veľmi zrelé a rozumné, že si uvedomuješ, že
sebapoškodzovanie ako dôsledok riešenia tvojho problému s úzkosťami nie
je správne, čo je rozhodne prvý krok k tomu, aby si s tým zabojovala.
Naozaj ma mrzí situácia s tvojimi rodičmi, no podľa môjho názoru by si sa
s tým pre začiatok určite mala niekomu zveriť – či už kamarátke,
súrodencovi, školskej psychologičke alebo obľúbenej učiteľke –
jednoducho hocikomu, komu dôveruješ. Tento človek by ti napr. vedel pomôcť
v tom, že by si sa mu ozvala (zatelefonovala, napísala) kedykoľvek by si
mala chuť si ublížiť a porozprávali ste sa o celej tej situácii, pričom
by ti to zároveň mohlo pomôcť napokon po tejto možnosti nesiahnuť. Pokojne
však napíš aj nám do chatu na tejto stránke a aj tam ti možno poradia
niečo užitočné, pretože v tejto situácii je naozaj dôležité, aby si na
ňu neostala sama. V druhom rade by som skúsila skúmať samú seba a hľadať
príčinu vzniku tvojich úzkostí, pretože ich odstránenie by ťa zároveň
odklonilo od sebapoškodzovania. Skús preskúmať okolnosti, za ktorých sa ti
úzkosti vracajú a posnaž sa im vyhýbať – či už ide o jednotlivé
denné situácie alebo osoby. Samozrejme, kedykoľvek nám tiež môžeš
napísať aj tu, do poradne. Neboj sa, nie si na to sama. Držím palce.
