Ahoj, Lea, úplne chapem, ako sa cítiš, lebo sama som kedysi prežívala
podobne obdobie. Tiež som mala pár priateľov, ale nikdy som necítila
k žiadnemu z nich extrémne blízke priateľstvo, po ktorom som tak veľmi
túžila. Začala dom sa však baviť s rôznymi ľudmi z triedy, začala som
chodiť na iné krúžky, dobrovoľníctvo, začala som sa zdokonaľovať
v cudzích jazykoch, zapojila sa do projektov v škole, ktoré sa mi zdali
zaujímavé a podobne. Postupne som so hľadala veci, ktoré by má mohli
napĺňať a snažila som sa tráviť čas s ľudmi, ktorých mám rada a
pritom spoznať niekoho iného a obnoviť staré priateľstvá. Síce som ešte
stále nenašla niekoho blízkeho, no mám veľa spomienok, zážitkov, nových
priateľov, skúsenosti a veci, na ktoré sa teším. Možno aj tebe by niečo
z uvedeného mohlo pomôcť. Verím, že to zvládneš, premysli si, čo tá
možno kedysi napĺňalo, pozri si na internete rôzne hobby, ktoré by si mohla
začať, skús niečo, čím si možno nie si úplne presvedčená, ale nakoniec
ťa to možno chytí a dá ti tu radosť a zmysel. Tiež si myslím, že by si
o tom mohla s niekym hovoriť a keď máš takú láskavo učiteľku, skús
jej napísať. Nemusíš jej možno napísať všetko, ale len postupne, ako to
uznáš za vhodné. Verím, že to nakoniec všetko zvládneš a nájdeš
šťastie a zmysel svojich dní 🙂