Ahoj Marianka. Ďakujem že si napísala práve nám. Situácia v ktorej si
nie je vôbec jednoduchá a chápem že teraz nevidíš žiadne východisko.
Myslím že hlavné je aby si sa o svojich aktuálnych myšlienkach a pocitoch
porozprávala možno nie s psychológom ale s osobou ktorá je ti blízka a
vie ťa pochopiť. Nemusí to byť práve odborník, može to byť brat, sestra,
rodič, kamarát, niekto z rodiny s kým sa cítiš komfortne. Nemôžeš byť
hlavne ticho. O tomto sa musíš s niekým porozprávať. Viem že sa cítiš
“pod psa” ale nič nie je také hrozné aby sa to nedalo napraviť. Skús si
v hlave povedať pre čo všetko chceš žiť. Určite je toho plno. Máš
určite priatelov a rodinu, nejaké koníčky a to čo v živote robíš
najradšej a miluješ. Zameraj sa na to čo ťa robí šťastnou a zamestnaj sa
tým. A uvidíš časom zistíš že tvoje rozhodnutie neublížiť si malo
zmysel. Je toľko ľudí ktorí by chceli žiť a sú nevyliečitelne chorí a
dúfajú v zázrak. Tvojim zázrakom môže byť práve rozhodnutie zmeniť to
ako vnímaš momentálne svet. Skús počúvnuť moje rady. Skús si pustiť
dobrú hudbu a len tak sa nechať unášať jej tónmi, zači maľovat, čítať
poéziu, čítaj knihy, pozeraj zábavné filmy ktoré ti dvihnú náladu.
Hlavne nerob nič náhle a dávaj pozor na svoje zdravie. Prajem veľa síl a
prosím dávaj na seba pozor.