Ahoj Naty, je mi veľmi ľúto, že toto zažívaš. To, ako sa správa tvoj
brat, nie je OK a ty máš právo sa voči tomu ohradiť a hľadať pomoc.
Všetci máme právo na súkromie a na vlastné hranice a na to, aby to ostatní
rešpektovali. Urobila si veľmi dobre, že si o tom povedala rodičom, a
veľmi ma mrzí, že sa ti vysmiali a neveria ti. Na tvojom mieste by som sa
skúsila voči tomu správaniu jasne ohradiť. Jasne povedať bratovi:
„Prestaň, toto mi nie je príjemné, toto sa mi nepáči, toto nebudem
tolerovať…“ Spolu s tým mu jasne povedať, že ak neprestane, budeš to
riešiť ďalej. Ak sa k tomu rodičia stavajú takto, možno by ti pomohlo
porozprávať sa s učiteľkou v škole, ktorej dôveruješ, so školskou
psychologičkou, alebo s niekým iným z rodiny. Zvlášť je však
dôležité nebyť v tom sama a ja ťa veľmi podporujem v tom, aby si tú
pomoc hľadala a aby sa ti jej aj dostalo. Veľmi ti držím palce a kebyže
niečo, kľudne znova napíš.