Ahoj, Paťa, som rada, že si nám napísala. To, že sa chceme
osamostatniť, tráviť viac času s kamarátmi, je neoddeliteľnou súčasťou
puberty. Naši rodičia to však často neberú na ľahkú váhu – boja sa
o nás, a niekedy vedia byť fakt prísni. Chápem, že máš obavy z toho,
opýtať sa ich. Takéto situácie by ti však nemali spôsobovať fyzický
diskomfort. Píšeš, že na tú prespávačku si sa rodičov nepýtala
posledné 3–4 roky… Za ten čas si dospela, si zodpovednejšia a
rozumnejšia. Určite ťa takto vnímajú aj tvoji rodičia a preto ti viac
dôverujú. Najbližšie, keď sa budeš chcieť vypýtať na
prespávačku/stret­nutie, skús sa sústrediť na myšlienku, že sa ich
prístup za tie roky zmenil a dovolia ti toho viac, než predtým. Každopádne,
za pokus nič nedáš (aj keď viem, že pri prísnych rodičoch nie je
jednoduché obavy hodiť za hlavu) a zodpovední za teba nebudú navždy.
Držím ti palce a uži si prespávačku!