Ahoj Sylvia, ďakujem že si napísala do rovesníckej poradne. Mrzí ma
tvoja situácia, pretože smrť človeka vie každého veľmi zasiahnuť.
Niekedy to ani nemusí byť veľmi blízka osoba, ale len jednoducho človek,
s ktorým sme trávili veľa času. To, čo sme už v živote urobili sa nedá
vrátiť späť, čo ale neznamená, že to nemôžeme oľutovať a zmeniť sa.
Myslím si, že ty si si dostatočne uvedomila svoju chybu a už nikdy ju
nezopakuješ. Aj keď sa ti možno zdá, že by si teraz „mala niečo
urobiť“, niekedy naozaj stačí len to uvedomenie a motivácia dané
správanie už nerobiť. Je super, že si skúsila napísať kamarátke list. To
zvykne pomôcť, aj keď nie vždy hneď na prvýkrát. Môžeš to napríklad
zopakovať alebo si vybrať inú formu, ako to prekonať. Aj keď si napísala,
že o tom spolužiačky nevedia, bolo by fajn nájsť si aspoň jednu osobu,
ktorej by si sa zdôverila. Alebo môžeš zvoliť formu motlidby, ísť sa
miesto kde ste spolu zvykli tráviť čas a tak ďalej. Tiež by bolo super, ak
by si si teraz našla nejaké aktivity na odreagovanie. Môžu to byť staré
koníčky, šport, maľovanie, čítanie, prechádzky alebo aj dobrovoľníctvo.
Ak cítiš, že ťa stále trápi svoje svedomie, možno by si vedela svojou
skúsenosťou prispieť v pomoci iným obetiam šikany. Určite si však už
nevyčítaj to, čo sa stalo. Človek sa celý život učí a posúva. Držím
ti palce, určite to zvládneš prekonať!