Ahoj… toto ti pisem ako niekto kto bol casto tercom vysmechu, ohovarania,
sikany atd. Nie az v takej miere ako ty popisujes, ale stale. V prvom rade ti
dakujem a som rada, ze si si priznala, co si spravila zle. Vela ludi si to
neprizna nikdy a nikdy za to neprevezme zodpovednost. Priznanie si, ze si
spravila nieco, co je zle, je prvym krokom. Viem si predstavit, ze musis mat
teraz hrozne vycitky svedomia. Tieto vycitky svedomia su vo svojej podstate
zdrave – ukazuju, ze mas svedomie. Ukazuju, ze v srdci, vo svojom vnutri, si
dobry clovek. Je OK si dovolit citit vycitky svedomia a vinu, ale nemalo by to
viest az k nenavisti k sebe samej. Mozes to lutovat a priat si, aby si to
mohla zmenit, a tato lutost ti moze sluzit ako motivacia spravat sa teraz dobre
a konat co najviac dobra. Ale neustale vycitanie si toho, co uz bolo a co uz
nemozes zmenit,ti neprospeje a ani nikomu v tvojom okoli. Je dolezite
nepristupovat k tomu tym stylom ze „Som zly clovek“, ale „Som dobry
clovek, aj ked som urobila nieco velmi zle a uz som sa z toho poucila.“ Viem,
ze sa mi to vsetko lahko hovori. Skus mat co najviac laskavosti a sucitu k sebe
samej v tejto situacii. Viem, nie je to lahke, ale skus to. Co by si povedala
tvojej kamaratke, keby bola v presne rovnakej situacii ako si teraz ty? Vsadim
sa, ze by si na nu nebola az tak prisna ako si sama na seba. Mozno by ti pomohlo
napisat list kde sa jej ospravedlnis a povies jej vsetky svoje pocity a nebudes
ho posielat, a ona si ho, logicky, uz neprecita. Ale mozno tebe by sa tym
ulavilo na dusi. Dalej mozes skusit urobit nejaky dobry skutok – napr.
pomahat v utulku, bezdomovcom, cokolvek, co ta bude naplnat. Nie je to lahka
situacia a aj ked neschvalujem to, co si urobila, verim tomu, ze sa dokazes
zmenit a ze sa z tejto skusenosti mozes poucit. To, co si nesies je velmi tazke
bremeno a preto by som ti radila, aby si s tym nezostavala sama, ale zverila sa
niekomu. Kebyze si stale nevies odpustit, je uplne OK vyhladat aj odbornu pomoc.
Drzim ti palce.