- Táto téma je prázdna.
-
Téma
-
Laura:
Mám niečo, čomu sa hovorí „maladaptívne snívanie“ A ničí mi to
život. Pre začiatok mám túto duševnú poruchu (myslím, že je) od roku
2021, vtedy to nebolo tak zlé, ale teraz sa mi to vymyká spod kontroly.
Píšem knihu a som posadnutá postavami v nej. Nedokážem prejsť deň bez
toho aby som na ne nemyslela, chodím po izbe, púšťam si hudbu a predstavujem
si ich v rôznych imaginárnych scénach. Neviem sa sústrediť. Nemôžem sa
ho zbaviť, pretože sa bez neho cítim prázdna. Keby som to prestal robiť,
cítil by som sa, akoby zomrela časť mňa. Myslím že to robím aj z toho
dôvodu že nemám žiadne kamarátky. Áno, mám pár „kamarátok“
v škole ale s nimi nie som skutočná kamarátka a nemôžem sa im zdôveriť
lebo by ma asi vysmiali alebo by si mysleli že som divná. Mám prísnych
rodičov takže nikde inde si kamarátky nemôžem nájsť. Mám pocit, že
tieto postavy v mojej knihe sú ako moji priatelia, dokonca si predstavujem,
že s nimi niekedy vediem rozhovory. Nemôžem prestať. Vždy, keď sa
pokúšam zastaviť maladaptívne snívanie, mám pocit, že strácam časť
svojej duše. Tieto postavy sú veľkou súčasťou toho, kým som, no mám
pocit, že sa ich potrebujem zbaviť úplne a celej mojej knihy tiež na to aby
som dosiahla svoj potenciál. Ako sa mám vzdať tejto vášne a zároveň
závislosti.
