Ahoj som dievča a mám 11 rokov. V poslednom čase si dosť uvedomujem že
ma moja rodina nemusí tak povediac neznáša. A to už blízky alebo ďaleký
príbuzní. Vždy sa všetko krúti okolo môjho brata, aký je
šikovný,bystrý…atď. Mňa si nevšímajú a ešte aj bratranci na mňa
zazerajú. V škole to tiež nieje veľmi ľahké pretože ma spolužiačky
ignorujú a jediné čo my povedia je ,,Ahoj“. Taktiež sa to prejavuje aj na
narodeniny či iné sviatky ako sú napr. Vianoce. Myslím si že každý
z nás si niečo praje ale nie vždy to aj dostane. Chyba je to že môj brat
vždy dostal to čo si prial stačilo slovo ,,Ja chcem…“ a už sa konalo
objednavanie cez tie najlepšie stránky.Rodičia na mne často hľadajú chyby
a keď niečo vyvediem nie je konca kraja kriku a ku tomu vždy dostanem nejaký
trest. Úplnim opakom však je môj brat ktorý keď niečo vyvedie, rodičia sa
len zasmejú a nechajú ma to popratať. Ich pohľad je že môj brat je
totálny anjelik a ja som nevychované a rozmaznané decko ktoré sa nevie
správať. Možno mi mama kúpi niekedy nejaké oblečenie ale je to bez
záujmu. Častokrát sa tiež stáva že mi potom zakáže to oblečenie nosiť.
Alebo na mňa kričí keď jem. Často sa mi taktiež smejú a to z toho akú
hudbu počúvam a aké štýli obliekania sa mi páčia. Brat o tom robí
v tipy a otom sa mi smejú že je to neviem aké vtipné a zábavné. Nikdy ma
nevypočujú a keď tak ich odpoveď je ,,Môžeš si za to sama.“ Rozmýšľala
som už nad viacerými vecami a riešeniami ako odchod z domu či smrť. Nie je
to však tak ľahké nájsť si bývanie a ja som bezradná.