Dobrý večer, chcem sa podeliť z obáv možno uskutocnitelnych
maturitných skúšok, som v maturitnom ročníku, nebudem tu rozprávať
o tom že ako je to veľmi nespravodlivé voči nám tohtoročným maturantom
nespravodlivé, ale nepáči sa mi to že by sme mali maturovať, keď sme si
keď to zaokruhlim 2roky presedeli na distančnom vzdelávaní, a distančné
vzdelávanie sa vôbec nerovná prezencnemu ako niektorí hlavne učitelia
vrvaia, tí totiž nematuruju a nechápu naše pocity, musím priznať že
väčšina mojich spolužiakov sa bojí maturít, ja sa obávam hlavne tej
písomnej časti konkrétne z cudzieho jazyka, nemyslím si že z neho
zmaturujem, čo by bolo dosť závažné nepustili by ma totiž na VŠ, na
ktorú chcem veľmi ísť (viem že maturita je oproti vysokej“nič“, pretože
tam je skúškové, seminarky, štátnice atď.) Ale ja sa na vysokú tesim
zatiaľ čo maturita je pre mňa peklo , ktoré má s prichádzajúcimi
dátumami čo raz viac a viac straší. Najviac učiteľky nás veľmi stresujú
za deň sú schopné dávať 2×viac písomiek ako v predchádzajúcich
ročníkoch, viem že chcú „nazbierat“ čo najviac známok, ale je to až
choré čo robia, diskutovali sme o tom s nimi avsak nemá to cenu, vravia že
bez debaty treba písať a písať veľa písomiek, ale aj mi sme len ľudia,
nemôžeme toľko veľa toho stíhať veď to až nie je možné a potom sa
čudujú že prečo máme zhoršené známky, vsak jasné, že áno veď to sa
všetko nedá naučiť tak šup-šup, často argumentujú že sme sa mali učiť
počas predchádzajúcich rokov, ale úprimne aspoň na našej škole to
fungovalo tak že počas distančného sme skončili (po cca 6–7 hodinách),
potom si človek musel robiť domáce úlohy, takže ked mu skončilo
distančné vyučovanie o 14.20h minimálne do 17.00 h si musel robiť domáce
úlohy (nebolo ich málo), a potom (aspoň) ja som bola vyčerpaná takže ešte
3 hodinové učenie málo kedy prichádzalo do úvahy už aj doma mi vraveli
že je toho moc a aby som sa nezatazovala… Nechcem povedať že distančné a
prezencne vyučovanie flakam určite nie proste niekdy nevyjde čas učiť sa na
všetky maturitné a aj nematuritne predmety… Chcem sa avsak vrátiť k tomu
„nešťastnému“ cudziemu jazyku, mám zvolenú angličtinu, musím priznať
že mňa ten jazyk nejako za srdce nechytil, učím sa momentálne slovnú
zásobu (aspoň tú najčastejšiu) ako samouk ale nebaví ma to je to také
učenie dobrovoľne-nasilu ale skôr nasilu v mojom prípade, musím povedať
že ale aj spolužiaci, ktorí sú experti v angličtine, tak aj oni majú
problém hlavne v tých písomných testoch skrátka tomu nerozumieme
(nestíhame počúvať CD, náročné texty z učebnice a podobne), vraví sa
že písomne testy sú spravené tak aby sa v nich „chytali“, aj tí čo
angličtinu neovládajú… Máme avšak z angličtiny aj so spolužiakmi
depresie z prichádzajúcej maturity, nevravím keby nie je teraz taká doba
aká je, keby nebola tak určite nie som (nie sme), v takom strese, ale toto
distančné vzdelávanie je nič nepripraví študenta kvalitne na maturitu…
Zdieľate niekto podobné pocity? (Šťastný po maturanti alebo tohto ročný
maturanti, kľudne aj mladšie ročníky)… Ďakujem za odpoveď.