- Táto téma je prázdna.
-
Téma
-
Ela:
Ahojte! Uz asi rok prezivam uzkosti a mam myslienky na samovrazdu. Posledny
mesiac som sa zacala aj sebaposkodzovat a raz som skoro skocila zo strechy.
V skole ma nikto nema rad, ani ucitelia ani ziaci a jedna ucitelka mi stale
dava zle znamky aj ked som pisomku napisala dobre a v kabinete na mna nadava
aka som sprosta… Rodicia su rozvedeny, otec zije v nemecku a nezaujima sa
o nas a mama cele noci je v krcme a pije alkohol a potom do obeda spi a cely
den sa o nu musim starat, mame podla mna na mne nezalezi uz v detstve ma len
vyuzivala aby som sa o nu starala ked je opita. Rozmyslam ze ked uz budem mat
tak 20–27 a budem zarabat tak si kupim byt daleko od mojej mamy. Ale neviem
ako to zvladnut este 5 rokov co budem musiet byt doma (no neviem ci je to
domov). Mama vkuse na mna krici aka som neschopna a ze nikdy sa nezvladnem
postarat o domacnost a pritom som to ja kto nakupuje, vari, upratuje…
samozrejme niekedy mi pride pomoct sused ale niekedy je to s mamou bieda. Ona
len lezi a lezi a caka ze ju budem obskakovat ako kralovnu. Co mam robit? Chcela
som sa este zadusit sackom ale v tom mi preletelo v mysli ze mama ma bude
potrebovat a sama to nezvladne, viem nikdy som s nou nemala dobry vztah a vzdy
na mna nadavala aj ma ohovarala aka som neschopna a ze len cumim do mobilu ktory
ani nemam, ale prosto v hlboko srdci mi na jej zalezi a mozno keby som sa
zabila by ju to dostalo a nezvladla by to aj psychicky, ale to neviem lebo ak
fakt mojej mame na mne nezalezi tak som tu len ako otrok a nie ako dcera ktoru
ma vychovavat a zazivat s nou pekne chvile, soluziacky stale hovoria ako ich
rodicia zobrali do Tatier, Pariza, Chorvatska… az mi je to tak neprijemne.