✕
✕
  • Táto téma je prázdna.
  • Autor
    Téma
  • 17. októbra 2024 o 21:17 #5255 Odpovedať

    Anonym

      Dominika:

      Ahojte, toto je mi divné písať ale potrebujem poradiť. Mám 13 a mávam
      v poslednom čase psychocké problémy a začala som to riešiť-chodím za
      školskou psychologičkou. Ja mám však niekedy taký smútok a v tej chvíli
      sa chcem zabiť. Zároveň však naštastie nenachádzam odvahu to urobiť.
      Školskej psychologičke sa to bojím povedať, pretože je školská a aj keď
      by to asi nikomu nepovedala, tak sa bojím, že by povedala. Rodičom o tom
      tiež nechcem hovoriť lebo by ma asi nikde nepúštali samú a správali by sa
      ku mne ako ku psychopatovi. Mamina vie, že chodím k psychologičke ale tatino
      nie a nechcem, aby sa o tom dozvedel, takže vyhľadať psychológa mimo školy
      neprichádza do úvahy. Taktiež mi vrľmi nevyhovuje internetový chat
      s profesionálmi. Prosím pomôžte.

    • Autor
      Téma
    Ukázať 0 vlákien odpovedí
    • Autor
      Odpovede
      • 18. októbra 2024 o 19:34 #5256 Odpovedať

        Anonym

          Laci, rovesnícky poradca:

          Ahoj, ďakujeme že si sa rozhodla napísať do Rovesníckej poradne. Už len
          to, že chodíš ku školskej psychologičke je veľký krok vpred, takže si na
          dobrej ceste. Ak ti nevyhovujú čety s profesionálmi, je tu viacero
          možností na spojenie, či už cez telefón (0907 401 749) alebo Skype
          (linkadeti). Tu v Rovesníckej poradni ťa môžeme len nasmerovať k pomoci a
          podporiť – nie sme profesionáli. Hovoríš, že svojej školskej
          psychologičke sa bojíš povedať o svojich chvíľkových pocitoch, no ona je
          ten jeden človek, ktorému môžeš veriť s informáciami ako sú toto.
          Možno sa s ňou porozprávať o tom, ako by si reagovala ty keby si bola na
          jej mieste. Hlavné je nebyť na to sama, vždy sa lepšie pracuje s niekým
          ako sama, či už je to kamarát, blízky, alebo hocikto, komu veríš. Tiež
          môžeš použiť nejaké techniky na upokojenie, ako napríklad dychové
          cvičenia, písanie denníka, prechádza, kreslenie, alebo môžeš svoje pocity
          sformulovať do slov na papieri. Čokoľvek ti je lepšie. Na koniec ešte
          poviem, že komunikácia je kľúč. Ľudia sú sociálne bytosti, potrebujeme
          spoločnosť. Dúfam, že svoju situáciu zvládneš. Prajem veľa šťastia
          a odvahy

      • Autor
        Odpovede
      Ukázať 0 vlákien odpovedí
      Odpoveď na: Dominika: Ahojte, toto je mi divné písať ale potre…
      Vaše údaje:




      <a href="" title="" rel="" target=""> <blockquote cite=""> <code> <pre class=""> <em> <strong> <del datetime="" cite=""> <ins datetime="" cite=""> <ul> <ol start=""> <li> <img src="" border="" alt="" height="" width="">