Ahoj už len to, že si sa dokázala ozvať a napísať o tom, čo prežívaš, je obrovský krok a chce to veľkú odvahu. Kvôli problémom, ktoré máš, sa naozaj nemusíš hanbiť veľa ľudí má svoje ťažkosti a bojuje s nimi každý deň, len to nie je vždy vidieť. To, že s tým žiješ už roky a dusíš to v sebe, je úplne pochopiteľné a zároveň dosť vážny dôvod na to, aby sa tomu niekto venoval. Najlepšie, čo pre seba môžeš spraviť, je skúsiť to povedať psychológovi. Nemusíš sa báť, že ťa nepochopí alebo zľahčí jeho úlohou je ťa počúvať a pomôcť ti, nie ťa presviedčať, že si niečo vymýšľaš. Nemusíš nič dokazovať ani mať presnú diagnózu, stačí úprimne vysvetliť, čo cítiš, odkedy to trvá a ako ti to ovplyvňuje život. Ak chceš, pokojne mu povedz aj to, že máš strach, že ťa nepochopí. Držím ti veľmi palce, prajem ti veľa síl a odvahy a verím, že sa ti podarí urobiť ďalší krok