Ďakujem za odpoveď a za radu, ale bojím sa prehovoriť so svojimi
rodičmi. Kedykoľvek som čo i len naznačila, že nie som úplne ok, tak ma
automaticky, akoby začali pokladať za blázna, ktorý by sa mal liečiť.
Neviem, či som alebo nie som chorá. Nemyslím si však, že v mojom živote
má niečo ešte REÁLNY zmysel. Všetko, akoby bolo vždy o tom istom.
Uvedomujem si, že aj keď budem v živote makať a snažiť sa, aby boli
ostatní na mňa hrdí, aj tak to nebude navždy. V hlave, akoby som mala hlas
ktorý mi hovorí, čo mám robiť, aké pocity mám cítiť. V realite mám
pocit, že ľuďom vyhovuje, že každým svojim slovom so mnou hýbu, lebo
chcem byť pre nich dokonalá. Ja sa naozaj necítim najlepšie. Prosím,
potrebujem pochopiť sama seba.