Ahoj, som veľmi rada, že si sa nám zdôverila. Veľmi ma mrzí, že si si
v minulosti musela prejsť niečím takým a že ťa spomienky na to
prenasledujú doteraz. Táto situácia musí byť pre teba veľmi náročná. To
že sa ti vracajú tieto spomienky je úplne normálne, pretože to pre teba
bola pravdepodobne veľmi traumatická situácia v tvojom živote. V prvom
rade ti chcem pripomenúť, že s tebou nie je nič v neporiadku. Je bežné,
že po zažití niečoho traumatického sa spomienok na to nevieme zbaviť. Mať
však také spomienky je určite nepríjemné a možno až obmedzujúce, preto
ti odporúčam porozprávať sa o týchto spomienkach s niekým blízkym.
Môžu to byť rodičia, súrodenci, kamaráti alebo tvoj obľúbený učiteľ.
Ak sa o tom s nikým rozprávať nechceš, mohlo by ti pomôcť napísať to
na papier. Môžeš si založiť denník, alebo svoje myšlienky len niekam
napísať a dať zo seba von. Tvoje pocity sú však veľmi dôležité a preto
sa ich nesnaž potlačiť. Vždy, keď sa ti vráti takáto spomienka, odreaguj
sa, ak máš možnosť. Pusti si obľúbený seriál, hudbu, alebo čítaj
niečo čo ťa zaujíma. Ak ich však na teba bude príliš veľa, a ak sa na to
cítiš, bolo by super vyhľadať napríklad školského psychológa, alebo
odborníka mimo školy, ktorý by ti lepšie vedel vysvetliť, čo sa v tebe
teraz deje. Vyliečiť sa z traumy však nie je krátky proces. Netlač na
seba, dovoľ si pomaličky spracovávať svoje emócie. Nezabudni však, že
spomienky sú len momenty z nášho života, ktoré máme už dávno za sebou.
Hocikedy ťa premkne pocit bezmocnosti spomeň si, že už ti nič nehrozí a si
v bezpečí. Budem ti silno držať palce, aby sa tvoj problém čoskoro
vyriešil a prajem ti veľa síl.