Ahoj Terezka, moc ma mrzi, čo sa ti stalo. Ale veľmi ta obdivujem za to,
ako zostavas napriek tomu silná a nevzdavas sa, to je niečo veľmi
obdivuhodné, z čoho sa môžeme my vsetci ucit 🙂

Chapem tvoje obavy. Skusim ti odpovedat ako niekto, kto bezne prichadza do
kontaktu s ľuďmi s telesnym postihnutim. Neviem o ničom, čo by ti branilo
byt ucitelkou. Mame v škole aj ucitela s telesnym postihnutim a vnimame to
vsetci úplne v pohode 🙂 ľudia bohužiaľ mavaju casto voci ľuďom
s postihnutim predsudky, čo ale hovorí viac o nich nez o tebe.
V spolocnosti sa stale zdravi ludia needukuju o tom, ako sa voci tymto ludom
spravat, ake problemy zazivaju atď. Z vlastnej skúsenosti však viem, že aj
ti, co spociatku majú predsudky, velakrat zmenia názor, keď spoznaju osobne
takehoto cloveka a zistia, že je to uplne normalny clovek ako vsetci ostatní.
Nevidim dovod, prečo by ta ziaci neprijali 🙂 práve naopak, môžes im byť
ako učiteľ aj ako clovek inspiraciou. Držím ti palce, nech sa ti
darí 🙂