Lucka,rovesnícka poradkyňa
Ahoj, ďakujem ti, že si sa ozvala a dokázala si o tom napísať , už len to, že si to zvládla pomenovať a zdieľať, je obrovský krok a svedčí to o tvojej sile, aj keď sa tak možno vôbec necítiš; z toho, čo opisuješ, je na teba naložené naozaj veľmi veľa (dlhodobý stres, skúsenosť so sexuálnym obťažovaním, úzkosti, problémy so spánkom, jedlom aj fyzické ťažkosti) a je úplne pochopiteľné, že si vyčerpaná, no chcem ti jasne povedať, že to, čo sa stalo, nie je tvoja vina a nie si „chyba“ ,takéto myšlienky prichádzajú pri úzkosti a traume, ale nehovoria pravdu o tebe; príznaky ako ťažké dýchanie, bolesť na hrudi či pocit na odpadnutie môžu súvisieť so stresom, ale určite by ich nemal nikto ignorovať, preto by bolo dôležité, aby ťa videl lekár alebo aspoň nejaký dospelý, ktorému vieš trochu veriť (napr. školský psychológ či učiteľ), ak mama tvoje ťažkosti neberie vážne; rovnako je dôležité brať vážne aj to, že sa občas sebapoškodzuješ a máš pocit, že by bolo lepšie tu nebyť , to sú signály, že potrebuješ podporu a zaslúžiš si ju, nemusíš to zvládať sama, môžeš sa anonymne obrátiť napríklad na našu linku na bezplatnom čísle 0800 221 021 (každý pracovný deň od 8:00 do 20:00), alebo na Linku detskej istoty (116 111), ktorá funguje nonstop, prípadne chat IPčko.sk, kde ťa vypočujú bez posudzovania; ak sa dá, skús zatiaľ malé kroky, ktoré môžu trochu uľaviť ,napríklad pomalé dýchanie (nádych na 4 sekundy, výdych na 6), oddialenie nutkania ublížiť si (napr. studená voda, ľad, kreslenie na kožu fixkou) alebo zjesť aspoň malé množstvo jedla bez výčitiek, pretože tvoje telo teraz potrebuje energiu, nie trest; a aj keď máš pocit, že si pre ostatných príťaž, nie je to pravda ,si človek, ktorý prechádza veľmi náročným obdobím, nie si na to sama a pomoc existuje, a to, že stále hľadáš spôsob, ako to zvládnuť, ukazuje, že v tebe je veľa sily .Si úžasná, aj keď to teraz možno nedokážeš vidieť, a zo srdca ti prajem veľa síl, pokoja a šťastia do ďalších dní.
