Dneska som si trochu poplakala keď rodina odišla. Prišlo mi veľmi ľúto
za budúcnosťou. Každý mi vraví že som bojovníčka ale teraz to už by som
najradšej vzdala ale viem že nemôžem. Viem že to znie nereálne ale ja
stále dúfam v zázrak. Stále dúfam že sa vyliečim i keď je to
nemožné. Pre mňa je najhoršie vidieť sa trápiť rodičov hrozne to bolí.
Dnes som počúla z úst môjho lekára vetu : Že by nemali zomierať deti.
A že najhorší zážitok je vidieť zomierať vlastne dieťa. On sám
je rodič.