[Anonym]

Anonym:

Čaute. Toto bude trosku dlhsi prispevok ale potrebujem to napísať aby ste
pochopili situaciu. Skratka, spoznala som sa s jednym chalanom. Nepozname sa
dlho, možno mesiac. Už od začiatku som mala pocit, že sa mu pacim. Nevedela
som si to vysvetliť, ale citila som to z toho ako si ma obzeral atd. Postupne
sme si vymenili kontakty atd. a on mi začal vypisovat spravy. Celkom casto mi
písal, co by mi až tak nevadilo, ale vkuse mi daval komplimenty. Ale takym
stylom ze až moc, asi chapete co chcem povedat. Skoro v každej konverzácii,
a niekedy to vyslovene prehanal. Napr. raz mi povedal ze som mudra a sikovna a
ja som naschval povedala zo srandy ze: „Fakt si to myslíš?“ a on ze
„Nemyslím, viem“. No bolo to dosť neprijemne. Postupne sme sa dostali
k téme nasich vzťahov atd. a povedal mi ze sa mu pacim. Jasne ze som to už
vedela. Veľmi jemne som mu povedala, že si ho vážim ako kamarata, ale
nechcem nič viacej. On s tým suhlasil, tak ja reku ze okej. Kazdopadne od tej
doby sa už viackrat stalo ze mi daval komplimenty, napr. vyslovene ze som
pekna, a vyslovene k tomu aj povedal ze: „viem ze kamarati si takéto veci
nehovoria“. Pokracoval s tým až mi to zacalo vadit a povedala som mu, ze to
s tymi komplimentmi nemusi prehanat a nech prestane. On na to ze okej ale ze je
to ťažké lebo sa mu pacim. Ale musím uznat ze sa snaží odvtedy to robit
menej. Hovoril mi take veci ze „vies ja si neviem predstaviť ze by som
niekedy udrel nejaku zenu alebo dievca“, „ja nemám rad keď baba place, je
mi to ľúto potom, ja som k ludom citlivy“, a Napr. ze „Ja nedokazem byť
taky (hruby atd.“ … co je vsetko samozrejme super, ale preco ma potrebu to
spominat? Predvcerom ci kedy mi začal hovorit ze možno budem jeho frajerka
raz, ze ved sa toľko snazi. To mi bolo vrcholne neprijemne a povedala som mu ze
je mi neprijemne keď chcem len kamaratstvo a on mi toto hovori. Povedal ze to
chape. Vcera keď sme spolu len tak srandovali o niečom tak mi zase povedal
niečo také ze „by som za tie peniaze kupil dom v ktorom by sme spolu
byvali“ a jasne, mohol to mysliet ako vtip, ale aj tak. Neviem co mam robit.
Cele toto mi je super neprijemne. Casto mi hovori, ze ma nechce stratit a ze ma
ma rad, ale obavam sa ze keď to bude pokračovať dalej takto, tak to budem
musiet ukoncit. Neviem už co robiť. Lezie mi to na nervy. Co by ste
robili vy?

Téma

[Anonym]

Anonym:

Dakujem, mne proste vadí toto cele co robi a ako vkuse mi rozprava take veci
keď ja vravím ze chcem iba kamaratstvo…

[Anonym]

Anonymka:

A keď nevie akceptovať len kamarátstvo tak to o nom veľa hovorí neboj
raz si nájdeš niekoho kde to bude obojstranné

[Anonym]

Anonymka:

Bohužiaľ on nie je schopný vnímať ťa iba ako kamarátku je mi to ľúto
ale raz keď sa u človeka objavia city ťažko sa toho zbaviť

[Anonym]

Anonym:

Ahoj, ďakujem za rady. A odkiaľ som si radšej nechám pre seba. Dakujem
za pochopenie.

[Anonym]

Laci, rovesnícky poradca:

Ahoj, ďakujeme že si sa rozhodla napísať do Rovesníckej poradne. City
sú niečo, čo ako ľudia nevieme ovládať. Mám blízkeho, ktorý je
v podobnej situácii ako ten chlapec, o ktorom hovoríš. Nie je na tom až
tak zle, no to je nepodstatné. Zatiaľ jeho kamarátka skúsila zadať jasné
hranice, čo vidím že si skúšala aj ty. No ak tvoje hranice bude aj naďalej
prekračovať, neboj sa zakročiť tvrdšie. Napríklad obmedzenie, prípadne
úplné prerušenie kontaktu. Hoci to sú rady na posledné možnosti, ak
myslíš, že je to prospešné pre dobro vás oboch, neváhaj konať. Dúfam,
že sa tvoja situácia čoskoro polepší. Veľa šťastia

[Anonym]

Neznámy poradca:

Ahoj z akeho mesta si?? Myslim ze viem o kom hovoris

[Autor]

Odpovede