[Sima]

Ahoj, ťažko sa mi o tom píše. Posledné obdobie, teda už asi štyri mesiace, som nonstop v strese. Neustále sa niečo deje, kazí. V noci nespím, lebo neustále nad všetkým premýšľam a mám pocit, že všetko, čo sa deje, je moja vina, že všetko sa deje kvôli mne a ja som tá najväčšia chyba.
Donedávna som si prechádzala sexuálnym obťažovaním. Bolo to zlé a teraz mám kvôli tomu aj úzkosti a občas sa sebapoškodzujem. A keďže som neustále v strese, môj zdravotný stav je na tom celkom zle.
V nedeľu som sa necítila dobre, mala som predkolapsový stav. Veľa nechýbalo, aby som odpadla, ale mama to nerieši. Povedala mi, že to nič nie je a že zbytočne robím paniku. Na druhý deň, v pondelok večer, sa mi začalo veľmi zle dýchať, bolel ma hrudník, bolelo ma to pri nádychu, strieľalo mi to do ramien a občas ma pichlo pri srdci, a mama to aj tak neriešila.
Od pondelka sa mi ťažšie dýcha a občas ma bolí hrudník alebo pri nádychu. No to nie je všetko. Stres mi spôsobuje vypadávanie vlasov a prestala som jesť. Nechutí mi vôbec, mám výčitky po jedle, občas si vyvolám zvracanie a necítim sa dobre vo svojom tele po tom, čo sa dialo.
Už som úprimne vyčerpaná zo všetkého. Už idem ako stroj. Nemám sa s kým o tom porozprávať, mám problém sa niekomu zdôveriť a mám už taký pocit, že som všetkým len na príťaž a že bezomňa by bolo lepšie, keby tu nie som.
Už neviem, čo mám robiť, aby mi bolo lepšie. Už to takto ďalej nemôžem mať. Prosím poraďte mi čo môžem robiť naozaj neviem ako sa mám viac snažiť a nemám to komu povedať

Téma

[Lucka,rovesnícka poradkyňa]

Ahoj, ďakujem ti, že si sa ozvala a dokázala si o tom napísať , už len to, že si to zvládla pomenovať a zdieľať, je obrovský krok a svedčí to o tvojej sile, aj keď sa tak možno vôbec necítiš; z toho, čo opisuješ, je na teba naložené naozaj veľmi veľa (dlhodobý stres, skúsenosť so sexuálnym obťažovaním, úzkosti, problémy so spánkom, jedlom aj fyzické ťažkosti) a je úplne pochopiteľné, že si vyčerpaná, no chcem ti jasne povedať, že to, čo sa stalo, nie je tvoja vina a nie si „chyba“ ,takéto myšlienky prichádzajú pri úzkosti a traume, ale nehovoria pravdu o tebe; príznaky ako ťažké dýchanie, bolesť na hrudi či pocit na odpadnutie môžu súvisieť so stresom, ale určite by ich nemal nikto ignorovať, preto by bolo dôležité, aby ťa videl lekár alebo aspoň nejaký dospelý, ktorému vieš trochu veriť (napr. školský psychológ či učiteľ), ak mama tvoje ťažkosti neberie vážne; rovnako je dôležité brať vážne aj to, že sa občas sebapoškodzuješ a máš pocit, že by bolo lepšie tu nebyť , to sú signály, že potrebuješ podporu a zaslúžiš si ju, nemusíš to zvládať sama, môžeš sa anonymne obrátiť napríklad na našu linku na bezplatnom čísle 0800 221 021 (každý pracovný deň od 8:00 do 20:00), alebo na Linku detskej istoty (116 111), ktorá funguje nonstop, prípadne chat IPčko.sk, kde ťa vypočujú bez posudzovania; ak sa dá, skús zatiaľ malé kroky, ktoré môžu trochu uľaviť ,napríklad pomalé dýchanie (nádych na 4 sekundy, výdych na 6), oddialenie nutkania ublížiť si (napr. studená voda, ľad, kreslenie na kožu fixkou) alebo zjesť aspoň malé množstvo jedla bez výčitiek, pretože tvoje telo teraz potrebuje energiu, nie trest; a aj keď máš pocit, že si pre ostatných príťaž, nie je to pravda ,si človek, ktorý prechádza veľmi náročným obdobím, nie si na to sama a pomoc existuje, a to, že stále hľadáš spôsob, ako to zvládnuť, ukazuje, že v tebe je veľa sily .Si úžasná, aj keď to teraz možno nedokážeš vidieť, a zo srdca ti prajem veľa síl, pokoja a šťastia do ďalších dní.

[Autor]

Odpovede