[Anonym]

Erika:

Ahoj, volám sa Erika, mám 15 rokov, no už neviem ako ďalej. Rodičia sa
už dva roky rozvádzajú, ja a mladšia sestra žijeme s mamou, no ta všetko
čo ju trápi hneď otočí na mňa. Pred nedávnom sa to v nej nazbieralo a
začala mi nadávať, urážať ma(počas pandemie som trochu pribrala,ona
schudla a stále mi vyčíta moju váhu), vyhrážať sa, že sa o mňa
prestane starať a pred týždňom pribudlo to, že sa nás náš otec vzdal,
hoci to tak nie je. Stále ho uráža, aj pred nami, ako sa o nás nevie
postarať, a vraví že ak nebudeme robiť to čo nám povie, tak sa nás
zriekne „aj“ ona. Dnes zase kričala, pretože si píšem s kamarátkou
počas toho ako pozeráme seriál. Povedala mi, že sa správam ako prototyp
šte*ky, že sa za mňa hambí, že som nespoľahlivé a ak to bude
pokračovať, že má vyženie a môže ísť bývať kam chcem. Bojím sa, čo
sa stane pri ďalšej mojej chybe, bojím sa hlavne o sestru, aby jej to
nespôsobilo traumu. Keď má dobrú náladu je to tá najlepšia mama akú si
môžem priať, ale veľmi rýchlo sa naštve, a už sa jej naozaj bojím.

Téma

[Anonym]

Neznámy poradca:

To ma veľmi mrzí. Vyskusaj mame povedat ako sa citis mala som to velmi
podobne a raz som sa snou porozpravala a cele sa to zmenilo. Ak to nepomože
skus napisat otcovi

[Autor]

Odpovede