[Anonym]

Kristina:

Dobry vecer. Pred 7 mesiacmi sa v nasej rodine stala nehoda, nechcem
povedat co sa stalo, no a zomrel jeden nas clen rodiny a to bola moja mama,
chcela ma zachranit lebo keby to neurobila nebola by som uz tu. Mam pocit ze
celej rodine to bolo jedno, pretoze jej rodicia zomreli a inych pribuznych
nemala tak vsetci pribuzny co poznam su z otcovej strany a oni od zaciatku
nemali mamu radi, mam pocit ze ked mama zomrela tak stara mama bola happy. Ja
som vtedy po nehode par tyzdnov bola na voziku, moja sestra mala len mensie
zranenia a oco mal len zlomenu ruku. No a vtedy ako sa mi stala ta nehoda tak
jedine co si pamatam je ako ma mama zachranila a videla som ju ako umiera, potom
som citila velku bolest na hrudi a nohami som nevedela hybat, tak som odpadla
ale bola som pri vedomi no slabo som videla v usiach som mala piskanie a nebol
to prijemny pocit preto mam z toho traumu a musim chodit k psychiatrovi, a
neviem ako to mam zvladat lebo mi potvrdil tu chorobu kde si vymyslam ze mam
choroby ale neviem ako sa to vola a este panicku poruchu, panicke ataky mam
stale take silne ze mi ani lieky nepomahaju, neviem ako to zvladat, a este si aj
vycitam ze ja som na vine ze mama zomrela, mam chut sa podrezat od zlosti ze
stacilo by spravit nieco inak a mama by zila, radsej nech ona zije ako ja aj tak
moj zivot bol a je na hovno. Neviem ako toto vsetko mam zvladat otec sa o mna
nezaujima a chodi so mnou ku psychiatrovi len preto lebo stara mama zo mna
nechcela mat psychopata, celej rodine ide len o to aby som bola mudra, dokonala
a nespravila im hanbu, aj tak mi stale vycitaju ze som psychopat a ze som
spravila hanbu rodine. Nikto sa o mna nezaujima. Bojim sa mojmu psychiatrovi to
povedat lebo oco stale sa ma vypytuje ze o com sme sa rozpravali a ked nieco
utajim tak on to niako spozna a da mi tresty. Kamartov nemam a v skole som
medzi ucitelmi z niakeho dovodu neoblubena. Jedina mama tu bola pre mna a vzdy
mi hovorila ze sme v tom dve no teraz som iba ja v tom, moju sestru ma moja
rodina velmi rada lebo neni psychopat ako ja a nosi dobre znamky, je pekna,
chodi po roznych sutaziach a oblieka sa dokonalo. Ja a moja sestra sa vobec
nerozpravame a nemame sa radi. Co mam robit? Ako mam prestat si vycitat ze za to
ze mama je mrtva je moja chyba? Ako mam zvladnut panicke ataky a vyliecit sa? Co
mam spravit aby ma rodina mala rada a bola na mna hrda? Co mam robit ked nemam
nikoho komu by som sa zdoverila? Je toho na mna vela a psychicky to uz
nezvladam.

Téma

[Anonym]

Kristina:

Ahoj Naty. Moj psychiater je super a velmi mily len nemozem mu povedat vsetko
lebo oco sa ma potom pyta o com sme sa rozprvali a ked klamem tak on to niako
zisti a da mi trest a niako to zo mna vytiahne

[Anonym]

Naty, rovesnícka poradkyňa:

Ahoj Kristina, ďakujem, že si sa odvážila nám tu napísať. Nie je
jednoduché stratiť blízku osobu, najmä keď ide o taký tragický a
traumatický zážitok, ako bola nehoda tvojej mamy. Chcem, aby si vedela, že
nie si sama a je úplne prirodzené cítiť sa takto po zážitku, ktorý sa ti
stal. Je prirodzené cítiť smútok, bolesť a vinu za to, čo sa stalo.
Avšak, je dôležité si uvedomiť, že nie je možné mať kontrolu nad
všetkým čo sa odohráva okolo teba. Pokiaľ ide o tvoje pocity viny a
úzkosti je veľmi dôležité hovoriť o tom s niekým, kto ťa vypočuje a
pochopí. Tvoj psychiater by mal byť bezpečným miestom, kde môžeš hovoriť
o svojich pocitoch a obavách. Ak sa však necítiš pohodlne hovoriť s ním,
možno by si mohla skúsiť hľadať podporu na iných miestach, napríklad
vybrať si nového odborníka, pri ktorom pocit bezpečia budeš cítiť alebo
skúsiť terapie napr. skupinové – ktoré slúžia pre ľudí, ktorí
prežili podobné traumatické udalosti. Je dôležité si uvedomiť, že tvoja
hodnota nie je určená tým, čo si o tebe myslí tvoja rodina. Máš hodnotu
ako jednotlivá osoba, bez ohľadu na to, ako na teba ostatní pozerajú.
Skutočná rodinná láska by mala byť založená na podpore, pochopení a
prijatí, nie na perfekcionizme alebo očakávaniach. Mohla by si si skúsiť
nájsť nejaké aktivity/krúžky, ktoré ťa bavia. Kde by si prišla na iné
myšlienky a našla si kamarátov. Najdôležitejšie je dať si čas na
uzdravenie a nezúfať. Nebude to možno ľahké, ale je možné sa zotaviť
z traumy a naučiť sa žiť s bolesťou a stratou. Nezabudni, že si cenná a
máš právo na šťastný a plnohodnotný život. Jednou z možností je
využiť Linku Detskej Dôvery – napríklad prostredníctvom telefónu –
0907 401 749, emailu – odkazy@linkadeti.sk,
skypu – Skype name: linkadeti, alebo online chatu na stránke. Držím ti
palce a verím, že to zvládneš!

[Anonym]

Neznámy poradca:

Momentálne sa snažím zvládnuť hlavne tie bolesti. Mám ju teraz
vypodloženú na vankúši a snažím sa ich zvládnuť. Mohla som dopadnúť aj
horšie napríklad som mohla byť na vozíku.

[Anonym]

Kristina:

Moje slova, dufam ze si raz uvedomi ze takymto spravanim ublizil
niekolko ludom

[Anonym]

Kristina:

Videla som tu spravu kde si pisala pod menom Katka, dufam ze si na tu nohu
zvyknes a budes robit v pohode cinnosti ako predtym 🙂

[Anonym]

Neznámy poradca:

Asi si neuvedomuje čo môžu spôsobiť slová

[Anonym]

Kristina:

Mato je fakt falosny clovek, keby si prezil niecim podobnym ako my tak by mu
uz nebolo do smiechu

[Anonym]

Neznámy poradca:

Včera som si písala s Denisou ktorá mi pomohla

[Anonym]

Kristina:

Tak to mi je velmi luto.

[Anonym]

Neznámy poradca:

Tiež som písala aj pod menom Katka nižšie pod týmto rozhovorom

[Anonym]

Neznámy poradca:

Áno ja som tá Lenka ktorá písala že som schudla pätnásť kíl.
A schudla som práve odkedy mám protézu

[Anonym]

Kristina:

Neznamy poradca- videla som, neviem ci to co som vcera pozerala bola tvoja
sprava ale asi hej, videla som ako pise pod tvojim menom a nadava ti, je to
smutne ako sa niektory ludia vedia spravat

[Anonym]

Kristina:

Dakujem Klaudia, vsimla som si ze sa niako nudi no ked si predtavim ze toto
robi kazdemu tak to musi byt fakt falosny clovek bez citu, mna sa to velmi
dotklo a vcera som si vsimla ze to tu robil aj ostatnym ako napriklad tej Lenke,
ked som videla tie spravy co pisal tak ma porazilo ze ako sa niekto moze tak
spravat

[Anonym]

Neznámy poradca:

Zajtra idem do školy a som zvedavá ako spolužiaci zareagujú na
moju nohu.

[Anonym]

Kristina:

Natasa- dakujem ti! si velmi zlata Neznamy poradca- to mi je velmi luto,
neviem si predstavit ze by som mala protezu, a ani si neviem predstavit ze by
som prisla o oboch rodicov, ako s otcom nemam moc dobry vztah ale neni taky
vzdy, niekedy nas zobere na vylet, vacsinou je taky iba ked je pri nom
stara mama

[Anonym]

Neznámy poradca:

Ahoj. Prešla som si niečím podobným akurát že mne odsekol plech nohu a
mám protézu nohy. Ja som stratila mamku aj ocká pri nehode. Staráju sa
momentálne o mňa starý rodičia. Raz som bola aj u psychológa keď som
bola v nemocnici ale povedala mi že tam nemusím chodiť. Späť k tebe mrzí
má že sa k tebe takto správajú. Máš niekoho blízkeho komu by si to mohla
povedať? Mne napríklad pomohli na krízovej linke číslo je
0800 500 333

[Autor]

Odpovede