[Anonym]

Ninka:

Ahojte, prepáčte že sem napíšem tento príspevok-neviem či je normálne
to sem písať, pretože som tu žiadny i.prispevok nenašla, takže, ale
myslím že ktokoľvek prešiel šikanou. Nie že túži ale proste chce (neviem
či všetci, ale ja áno) aby tú druhú stranu (jedinca, alebo skupinu) dobehla
„KARMA“. Tak aby si navždy zapamätal svoju chybu, a nie aby to s ním
nejako utriaslo. Pardon ale nikto okrem mňa seba samej nezastal v tých
ťažkých časoch počas života na ZŠ. Kamaráti sa mi báli pomôcť
(nedivím sa im, nakoľko by rypali aj do nich). Ale dnes ako prváčka, na
strednej škole si za poslednú dobu uvedomuje, že tie osoby ktoré mi
psychicky ubližovali „by si zaslúžili facku od života, ale nie takú
obyčajnú tzv. pohladkanie, ale myslím takú aby si pri tej facke spomenuli na
mňa.“ Ja odplatu do svojích rúk brať nechcem, ale veľmi nechcem aby mali
tie osoby kľudný a pokojný život. Potrebovala som sa len vyrozprávať. Ps.
Nie som psychicky narušená, práve naopak cítim sa posilnená:)

Téma

[Anonym]

Anonymná:

Ahoj, myslím si, že je to úplne normálne. Šikana poznačí každého,
kto si ňou prešiel, či už vo väčšej alebo menšej miere. Ubližovali ti a
tým pádom chceš, aby vedeli, že ti ublížili a ako veľmi. Takéto
myšlienky sú normálne a rozhodne to neznamená, že by si bola psychicky
narušená. V niektorých prípadoch to dokonca môže byť prospešné (napr.
je stále lepšie si predstavovať pomstu alebo ako zlý by mali život, než
aby si ich išla napr. zbiť). Ak ti premýšľanie o týchto veciach nezaberá
príliš veľa času, nie je dôvod sa tým trápiť.

[Anonym]

Mia, rovesnícka poradkyňa:

Ahoj Ninka, je mi veľmi ľúto akou situáciou si si na základnej škole
musela prejsť. V prvom rade chcem, aby si vedela, že stále tu pre teba boli
a budú ľudia, ktorým na tebe záleží a to v akejkoľvek životnej
situácii. Viem, že je to nesmierne ťažké, ale nikdy sa neboj šikanu
nahlásiť niekomu dospelému, komu dôveruješ – učiteľovi, rodičovi a
podobne a to či už sa deje tebe alebo niekomu inému. V druhom rade je tiež
úplne v poriadku cítiť hnev a želať tým ľuďom, ktorí ti to spôsobili,
aby tiež zažili rovnakú bolesť – či už psychickú alebo fyzickú.
Možno tento pocit nikdy nepominie, no napriek tomu by som ti odporúčala sa
o celej tejto skúsenosti vyrozprávať aj nejakému odborníkovi, hoc aj len
školskému psychológovi, pokiaľ nejakého v škole máte. Drž sa.

[Anonym]

Neznámy poradca:

Na tom nie je nic zle.Nemyslim si,ze si psychicky narusena.Ved im predsa
neprajes nic hrozne ako napriklad smrt.Ty si len prajes tolko aby v ich zivote
nastala situacia kedy by si uvedomili,ze „aha,nemal som robit v minulosti to
zlé“. A je to v poriadku.Asi kazdy by tuzil po takej spravodlivosti ze
„nech sa mu vrati to co urobil mne“.

[Autor]

Odpovede