[Anonym]

olivka:

Chýba mi základná škola. Chodím na gymnázium prvé 2 mesiace a nieže
by sa mi tu nedarilo alebo že by som mala nejaké problémy alebo chcela
prestúpiť, len jednoducho.. chyba mi základka. Chýbajú mi moji niektorí
moji učitelia zo základnej a síce mojich nových učiteľov ešte tak
nepoznám a ani oni mňa ale občas si tak vravím na nejakej hodine ako by to
bolo lepšie s mojou učiteľkou zo základnej. Najviac mi chýba moja
učiteľka dejepisu a angličtiny, učiteľka slovenčiny a učiteľka
matematiky. Boli to tie najlepšie 3 osoby aké som kedy stretla. Nielenže
mali dobré hodnoty a chápali ma tak ako ja som niekedy nechápala ani ja seba,
boli ešte aj dobré učiteľky a veľa ma naučili. Rozlúčila som sa s nimi
na konci 9 ročníka, dala som im poďakovanie a darček ale mám pocit že to
nestačí. Chýbajú mi a veľmi. Bojím sa že na gymnáziu už nikdy nebudem
mať také silné vzťahy s terajšími učiteľmi keďže zatiaľ to tak
nevyzerá. Učitelia na základnej ma poznali ako tú múdru, ako.. hviezdu.
Nechcem znieť sebecky ale v mojej triede boli väčšinou ľudia ktorí sa moc
v škole nesnažili, ja som bola tá múdra, tá zodpovedná, tá najlepšia
z najlepších. Zrazu nie som. Nedostala som ani jednu pochvalu zatiaľ a viem
že som len prvé 3 mesiace na gympli ale ja som človek ktorý veľmi ide na
pochvalach a tzv. academic validation. Zrazu nič z toho nemám, nikto ma
nechváli, nikto nevidí to práve ja. A viem že sa nemám učiť len pre
chvály a samozrejme že to nerobím, učím sa pre seba a moju budúcnosť ale
moja duša túži po pochvale. Túži mať opäť späť moje staré učiteľky
ktoré ma poznali a videli ten potenciál. Zrazu som len jedna z viacerých
múdrych ľudí a vidím to čoraz viac ťažšie sa presadiť. Keďže občas
mám pocit že niektorí ľudia z mojej triedy vedia všetko a ja aby som bola
taká ako oni sa musím pretrhnúť. Najmä v matike keďže s ňou mám
problém, inak mi ostatné predmety idú. Chýbajú mi zároveň aj moji
spolužiaci. Aj keď som vždy vravela že ich nemám rada a že sa teším ako
prídem na strednú a nikdy ich už neuvidím. Mám pocit že sim jediná ktorej
takto chýba základka z mojej triedy. Nemala som najlepší kolektív na
základnej ale aj tak mi tí ľudia chýbajú. Mali sme veľa srandy cez
prestávky, šialených chalanov, rôzne drámy a teraz.. nič. Zostalo vo mne
prázdno a ja sa cítim smutne. Osamelo a nepochopená. Chcem aby vo mne ľudia,
učitelia, videli že som viac ako nepodarená písomka alebo otázka na ktorú
som nevedela odpovedať. Chcem byť opäť taká aká som bola na základnej.
Mám pocit akoby sa celá idea MŇA rozpadla. Akoby som ja, taká aká som bola
pred gymplom, ešte na základnej, už prestala existovať. Akoby všetky tie
chvály na mňa, rozhovory o tom ako vo mne vidia jedno talentové dievča sa
rozpadli a zrazu vidím na sebe len to zlé. Zrazu sa všetky moje úspechy
vytratili a som.. už vlastne ani neviem kto som. Pretože čo ak všetky tie
chvály boli klamstvá a čo ak som nikdy nebola taká múdra. Necítim sa
múdra. Cítim sa unavená a akoby mi s odchodom zo základnej niekto vyrval
srdce z hrude akoby som prišla o časť seba. Viem že to teraz asi
preháňam a možno aj hej ale toto sú len veci na ktoré myslím v poslednej
dobe a ktoré má trápia. A nemám sa komu zdôveriť tak to hovorím tu.

Téma

[Anonym]

Anonym:

Ahoj, som rada že si sa sem ozvala. Celé to čo prežívaš je úplne
pochopiteľné a viem sa v mnohom s tebou stotožniť. Zdá sa mi, že ťa
najviac trápi to, že ti chýba tá externá validácia (pochvaly atď.) a
taktiež to, že máš pocit, že sa akoby tvoja identita teraz úplne zmenila.
Ako tu už bolo spomenuté, mohlo by ti pomôcť, keď navštíviš svoju
základnú školu a možno ak by si sa dalo, kebyže s nimi nejako prídeš do
kontaktu. Rozumiem, že ti chýba aj tá pochvala tak, a myslím si, že je
úplne OK to chcieť. Bohužiaľ, ako aj ty sama píšeš, na gympli je teraz
viacero inteligentných a šikovných ľudí, takže veľakrát tí učitelia
akoby zabúdajú pochváliť, keď sa niekomu niečo podarí. Tým to nechcem
normalizovať, len ťa chcem uistiť, že to absolútne neznamená, že si menej
šikovná alebo tak, a už vôbec nič to nehovorí o tvojej hodnote. Možno by
ti pomohlo, keby si si skúsila zakladať svoju hodnotu na niečom inom? Viem,
znie to jednoducho, ale mne to pomohlo. Jednoducho nie na tých školských
výsledkoch a známkach, ale skôr na tom, aký si človek vo vnútri, možno na
nejakých záujmových aktivitách atď. Veľmi ti držím palce a hlavne si
pamätaj, že sú ľudia ako napríklad tu ktorí ťa chápu.

[Anonym]

Saška, rovesnícka poradkyňa:

Ahoj Olivka, ďakujem že sa ozývaš práve rovesníckej poradni. Z toho,
čo si napísala, mám pocit, že prežívaš intenzívne obdobie a hlavne
veľkú zmenu, prechod zo základnej na strednú. Je prirodzené, že ti budú
niektoré veci alebo ľudia chýbať a nie je dôvod myslieť si, že jediná
v triede to máš takto. Keď s ľuďmi nadviažeme bližší vzťah, ako si
ty podľa správy s bývalými učiteľmi mala, ťažko sa nám posúva ďalej
a zvyká na nových ľudí. Nikde ale nie je napísané, že ich nemôžeš
kedykoľvek ísť navštíviť na základnú školu a môžeš sa im tiež
pochváliť výsledkami. Na strednej škole je začiatok častokrát
náročnejší, pretože zvyknú byť tieto školy aj väčšie oproti
základným, a teda si učitelia nemusia vždy tak rýchlo spojiť meno
s tvárou a prípadne výsledkami, ale to neznamená, že to takto musí byť
potom navždy. Je super, že si uvedomuješ, aké je dôležité vedieť sa
oceniť aj sama za svoje výsledky, aj keď niekedy určite dobre padne aj
pochvala od iných. Ak máš pocit, že sa teraz nevieš tak ľahko presadiť,
odporučila by som ti nejaké záujmové krúžky alebo tiež školské
súťaže. Niektoré školy majú napríklad vlastný časopis alebo aj žiačky
parlament, kde je tiež šanca realizovať svoj potenciál. Držím ti palce a
prajem ešte veľa úspechov v škole!

[Autor]

Odpovede