[Anonym]

Tami:

Ahojte, mám 17 rokov, neviem, či to sem patrí, ale mám menší problém.
Nedávno sa mi stala nepríjemná vec s nevlastným otcom. Keď prišiel ku
nám na návštevu a bola som s ním sama, prišiel ku mne do izby a začal ma
divne chytať po tele. Potom ma bozkával na krku a keď videl, že som v šoku
a neviem sa pohnúť, dal mi ruku pod nohavice a pokračoval vo svojom
správaní, až sa ma začal dotýkať na intímnych miestach. Ja som sa
nevedela pohnúť, úplne som sa zasekla, a on pokračoval v dotykoch a
bozkoch. Ďalej to nechcem opisovať takto verejne. Chcela by som sa o tom
porozprávať, ale s nejakou ženou a určite nie s mamou. A teraz sa mi
znechutilo celé moje telo, neviem, čo s tým. Viete mi poradiť?

Téma

[Anonym]

Neznámy poradca:

Ahoj Tami, tvoja situácia je naozaj náročná a ja ti odporúčam
bezodkladne sa porozprávať s nejakou psychologičkou alebo s niekým
z linky dôvery, IPčka alebo inej podobnej organizacie

[Anonym]

Tami:

Ahojte, ozývam sa po nejakej dobe a vôbec to nie je jednoduché. Nedávno
sa to opäť zopakovalo a znášam to oveľa horšie ako prvýkrát. Mám veľmi
silné úzkosti, ktoré nezvládam ani pomocou techník. Počas celých dní
mám rôzne myšlienky, vôbec nejem a v noci nespím. Znechutilo sa mi úplne
celé telo a vždy, keď niečo zjem, hneď musím ísť zvracať, lebo to
v sebe neudržím. Bojujem sama so sebou každý deň, ale už to
nezvládam.

[Anonym]

Miška a tím rovesníckej poradne:

Ďakujeme, že si nám napísala a že si sa s nami podelila o to, čo sa
doma stalo. Urobiť krok a povedať to mamine chcelo veľa odvahy. Bol to
veľký a odvážny krok. To, že si sa ozvala, nie je zlyhanie – naopak, je
to prejav veľkej sily, aj keď to tak teraz vôbec nemusí pôsobiť.

Je nám veľmi ľúto, že reakcia mamy bola taká zraňujúca. Takéto
slová dokážu ublížiť ešte viac, najmä keď sa cítiš už zle a ten
druhý si to ani neuvedomuje. Chceme, aby si vedela, že to, ako reagovala, nie
je tvoja vina a neznamená to, že by si si zaslúžila také zaobchádzanie.
Tvoje pocity sú pochopiteľné.

Zároveň vnímame, že situácia okolo nevlastného otca je veľmi vážna.
Je dôležité, že mama podnikla kroky na to, aby ťa ochránila. Ale je úplne
pochopiteľné, že po tom všetkom sa uzatváraš do seba a že sa tvoje
úzkosti a sebaobviňovanie zhoršujú.

V tejto chvíli je veľmi dôležité, aby si mala pri sebe aj niekoho kto
ti poskytne aj odbornejšiu pomoc. Preto ťa chceme povzbudiť, aby si na
obrátila na odbornú či krízovú pomoc. Či už sú to linky, ktoré fungujú
nonstop ako je Linka detskej istoty či IPčko, alebo odborníčky s ktorými
sa môžeš skontaktovať aj priamo tu – chat (kliknúť na začať
chat),email (odkazy@linkadeti.sk) alebo
tel. kontakt (0907 401 749), alebo je to nejaká dospelá osoba, ktorej
dôveruješ (môže to byť aj kamarátka, babka, teta), ktorá ťa v tomto vie
podporiť, viesť ďalej a dohliadnuť na tvoje bezpečie. Aj malé kroky majú
veľký význam. Nemusia byť dokonale ani „dosť veľké“ – stačí, že
sú urobené. To, že si sa ozvala mamine, že píšeš nám, že hľadáš
spôsoby ako to zvládnuť, sú kroky, ktoré ťa pomaly posúvajú ďalej, aj
keď to teraz nemusí tak úplne vyzerať.

Ako malý krok na teraz, ktorý môžeš skúsiť v ťažkej chvíli je
napríklad obklopiť sa niečím upokojujúcim. Napríklad zakryť sa tvojou
obľúbenou dekou, zobrať si plyšáka, spraviť si teplý čaj či pustiť
tichú hudbu. Niečo, pri čom sa cítiš príjemne. Nejde o to cítiť sa
hneď lepšie, ale na chvíľu zastaviť svoje myšlienky.

Prajeme ti veľa síl.

[Anonym]

Tami:

Spravila som krok a povedala som to mamine, aj keď som sa veľmi bála. Jej
reakcia ma veľmi zaskočila a zranila. Nečakala som, že bude reagovať tak
zle a že mi bude škaredo nadávať – že som sprostá, že som úplne
chorá na hlavu, že som jej to nepovedala skôr, že som zlyhala a podobne.
Zobrala som sa s plačom do svojej izby a začala som si vyčítať, že som to
vôbec povedala, a hovorila som si o sebe nie veľmi pekné veci. Asi o hodinu
neskôr mama niekam odišla, vôbec som nevedela kam. Keď sa vrátila domov,
povedala mi, že bola urobiť poriadok s nevlastným otcom a že sa mu
vyhrážala políciou, ak by sa ma ešte niekedy dotkol. Ja som však ešte
nebola v poriadku, znova som sa rozplakala a ona mi za to začala nadávať,
že som padavka a že stále revem. Pohádali sme sa a teraz sa nerozprávame.
Ja som sa akoby uzavrela do seba a to mojim úzkostiam zrovna veľmi nepomáha.
Začínam si všetko vyčítať – každú jednu vec, aj každé jedno sústo
jedla – a škaredo si nadávam.

[Anonym]

Tím rovesníckej poradne:

Dobrý deň,

je nám veľmi ľúto, že si prežívala Štedrú večeru takto náročne.
Je pochopiteľné, že sa cítiš zle, keď je toho na teba toľko.

Ako malý krok, ktorý môže aspoň trochu pomôcť v ťažkých chvíľach
je, že sa skús počas alebo po jedle presunúť do inej miestnosti alebo si
nájsť krátku činnosť, ktorá ťa aspoň na chvíľu odvedie od myšlienok
(napríklad pustiť si seriál, ísť sa prejsť, napísať niekomu správu). Ak
cítiš silné nutkanie ísť sa vyvracať, môže pomôcť skúsiť najprv
počkať pár minút a zamerať sa na dych alebo studenú vodu na rukách či
tvári. Vieme, že to nemusí vždy fungovať, ale aj malé oddialenie je
niekedy dôležité. V prípade potreby ti naozaj odporúčame obrátiť sa na
odborníkov, ktorí ti budú vedieť poradiť viac.

Chápeme tiež, že povedať o tom niekomu blízkemu alebo vyhľadať pomoc
môže byť veľmi ťažké, najmä teraz. Aj malé kroky sa však počítajú a
zaslúžiš si pomoc a podporu.

Myslíme na teba.

[Anonym]

Tami:

Dobrý večer. Nebudem písať, že sa cítim lepšie, keď to nie je pravda.
Na Štedrej večeri som bojovala s každým sústom jedla, znechutilo sa mi aj
jedlo, nielen moje telo. Keď mama odišla vyvenčiť psa, išla som sa
vyvracať, lebo som to v sebe jednoducho nedokázala udržať a musela som to
dať zo seba von:(

[Anonym]

Miška a tím rovesníckej poradne:

Ďakujeme ti, že nám tak otvorene píšeš. To, čo opisuješ – že sa
cítiš zle, máš znechutenie zo svojho tela a je to pre teba teraz veľmi
intenzívne – je niečo, čo v podobných situáciách zažíva veľa
ľudí. A je úplne normálne sa tak cítiť.

Vidno tiež, že sa snažíš zvládať to najlepšie, ako vieš –
používaš techniky, o ktorých sme písali, a hľadáš spôsoby, ako to
ustáť. To, že si gumičku na ruke či tečúcu vodu spomenula, ukazuje, že
sa snažíš nájsť úľavu v náročných chvíľach.

Rozumieme aj tomu, že teraz možno ešte nevieš, či dokážeš o tom
hovoriť otvorene. Je v poriadku ísť vlastným tempom. Ak cítiš, že možno
o pár dní budeš mať viac síl, aj to je úplne v poriadku. Zároveň, ak
však nechceš zostať s týmto sama – zaslúžiš si podporu, ktorá ti
môže reálne pomôcť a poskytnúť ti odbornejšie rady, odporučili by sme
kontakty aj na iných odborníkov a iné linky, ktoré fungujú nonstop pre
prípad, že by si to potrebovala, pretože existuje aj mnoho iných techník a
krokov, ktoré by ti vedeli odborníci odporučiť a ktoré by to mohli
pomôcť viac.

Ale aj keď ťa smerujeme k odbornej pomoci, stále platí, že ak sa budeš
cítiť zle, preťažená alebo budeš mať potrebu sa niekomu ozvať, pokojne
nám ešte napíš. Sme tu na to, aby sme ťa vypočuli a podporili ťa
v hľadaní ďalších krokov.

Myslíme na teba a prajeme ti veľa síl.

[Anonym]

Tami:

Presne tie techniky, ktoré ste napísali, používam. Okrem toho si dávam
ruky pod tečúcu vodu. Mám však aj gumičku na ruke, ktorú naťahujem, aby
ma poštípala. Zatiaľ neviem, či dokážem o tom hovoriť úplne otvorene,
ale možno to skúsim neskôr, o pár dní, aj keď je to teraz najťažšie a
najviac ma to trápi. Cítim sa naozaj zle a mám úplné znechutenie zo
svojho tela.

[Anonym]

Miška, rovesnícka poradkyňa:

Úplne rozumiem, že sa cítiš komfortnejšie o tom rozprávať so ženou.
Je úplne pochopiteľné, že sa pri tom cítiš bezpečnejšie. A to, čo
opisuješ – silné, časté úzkosti, ktoré prichádzajú aj v noci – je
po takomto zážitku veľmi časté. Úzkosť je reakcia tela na ohrozenie,
ktoré si zažila. Tvoje telo sa teraz správa, akoby bolo stále
v nebezpečí, aj keď rozum vie, že sa nič práve nedeje. Nie je to slabosť
ani zlyhanie, ale následok toho čo si zažila. Existuje pár „trikov“ ako
zahnať takéto úzkosti. Ak si tieto techinky ešte neskúšala tak skús
napríklad techniku grounding tzv. ukotvenie v prítomnosti, pri ktorej
v náhlej úzkosti skús pomenovať 5 vecí, ktoré vidíš, 4 veci, ktoré
cítiš dotykom a 3 veci, ktoré počuješ. Rovnako existujú aj rôzne
techniky dýchania, pri ktorých sa nadychuj 3 sekundy, potom zadrž dych na
ten istý čas a vydychuj tiež 3 sekundy. A môžeš to aj niekoľkokrát
zopakovať. V každom prípade ti odporúčam kontaktovať aj odborníkov,
ktorí ti môžu poskytnúť odbornejšiu pomoc a pomôžu ti zvládať aj tvoje
úzkosti. Napríklad aj priamo na našej linke v časoch od 8:00 do 19:00
v pracovné dni a to prostredníctvom nášho e-mailu odkazy@linkadeti.sk, tel.
kontaktu na číslo 0907 401 749 či prostredníctvom chatu, ktorý som už
spomínala. Rovanko sú k dispozícii aj linky, ktoré fungujú nonstop ako
napríklad Linka detskej istoty, či už spomínané IPčko. Títo odborníci,
ti určite budú vedieť lepšie pomôcť. Verím, že nájdeš odvahu o tom
znovu s niekým hovoriť a nájdeš pomoc, ktorú potrebuješ.

[Anonym]

Neznámy poradca:

Choď na ipčko alebo na viac ako nick tam vieš zistiť s kým sa budeš
rozprávať.

[Anonym]

Tami:

Naozaj sa bojím o tom hovoriť s mužom. Už len predstava, že by som to
mala rozoberať s mužom, mi berie dych a zatvára mi oči. Predsa len so
ženou je pre mňa lepšie preberať takéto ťažké veci a cítim sa pri tom
bezpečnejšie. Kvôli tomuto zážitku sa mi veľmi zosilnili úzkosti –
mám ich silné a časté. Dokonca sa na ne viem večer zobudiť a už ich
nedokážem sama zvládať. Používam rôzne techniky, ale nezaberajú mi a
väčšinou to prejde až do tých zlých myšlienok na ublíženie si, aby som
aspoň na chvíľu cítila inú bolesť.

[Anonym]

Miška, rovesnícka poradkyňa:

Rozumiem tvojmu strachu a je úplne v poriadku, že nechceš hovoriť
s mužom. Po tom, čo si zažila, je veľmi prirodzené, že nechceš o tom
hovoriť s mužom a že ťa táto predstava zneisťuje. Je pravda, že na
našej linke pracujú aj muži, ale chcem ťa upokojiť v jednej dôležitej
veci: Na odbornom chate môžeš hneď na začiatku napísať, že chceš
hovoriť výlučne so ženou – psychologičkou alebo poradkyňou. Je to
úplne v poriadku a bude to rešpektované. Nemusíš vysvetľovať prečo.
Rozumiem aj tomu, že písanie je pre teba momentálne bezpečnejšie než
rozprávanie. Práve preto je chat dobrý prvý krok – môžeš písať
svojim tempom, bez detailov, len toľko, koľko zvládneš. A dôležité je,
že sa tvoja konverzácia nikde nezverejňuje a ostane anonymná, slúži najmä
na to, aby ti odborníčky mohli pomôcť. Držím palce!

[Anonym]

Tami:

Písanie o tejto veci, ktorá sa stala, je pre mňa asi jednoduchšie. Mám
však strach, že sa mi nepodarí spojiť so ženou – psychologičkou, ale
s mužom, a ja ani nebudem vedieť, že je to muž. Naozaj toto nechcem
preberať s mužom, preto sa bojím napísať na chat, lebo čo ak to
bude muž.

[Anonym]

Tím rovesníckej poradne:

Chápeme, že hovoriť o tom nahlas po telefóne môže byť príliš
ťažké. Dobrá správa je, že nemusíš volať. Existujú anonymné online
chaty – aj tu priamo na Linke detskej dôvery, kde môžeš len písať –
svojim tempom, bez tlaku, a pokojne aj bez detailov. Stačí ak klineš na
začať chat a budú sa ti venovať naše odborníčky. Úplne anonymne a bez
odsúdenia. Veľmi ti budeme držať palce, pretože nemusíš byť na to sama a
pomoc si zaslúžiš.

[Anonym]

Neznámy poradca:

Zatiaľ tie myšlienky na ublíženie si zvládam. Snažím sa zamestnať
hlavu, aj keď to nie je úplne jednoduché. Môj strach, že by sa to mohlo
zopakovať, je teraz silný, pretože sa to stalo nedávno. Dúfam, že sa mi
podari sa mu vyhýbať čo najviac — to je taký môj plán. Neviem však,
či dokážem zavolať na linku a hovoriť o tom nahlas.

[Anonym]

Miška a tím rovesníckej poradne:

Je nám veľmi ľúto, že sa cítiš takto zle. To, čo opisuješ, je
nesmierne ťažké a dáva zmysel, že máš odpor k častiam tela, ktorých sa
dotýkal. Po takomto zážitku sa veľa ľudí cíti odpojených od svojho tela
alebo má pocit znechutenia – nie je to chyba tvojho tela ani tvoja vina.Je
veľmi dôležité, že píšeš aj o myšlienkach na ublíženie si. To, že
sa objavujú, neznamená, že ich chceš naplniť – často sú signálom, že
bolesť je momentálne príliš silná a potrebuješ pomoc. Nemusíš s tým
bojovať sama. Chceme ťa povzbudiť, aby si sa o tom skúsila porozprávať aj
s niekým z tvojho okolia, možno kamarátka, teta, niekto komu dôveruješ.
Ak by si mala pocit, že myšlienky na ublíženie si sú teraz príliš silné
alebo máš strach, že by si si mohla ublížiť, je veľmi dôležité
vyhľadať okamžitú pomoc – zavolať na linku alebo sa obrátiť na
dospelého, ktorý je nablízku a ktorému vieš aspoň trochu dôverovať.
Strach, že by sa to mohlo zopakovať, berieme vážne. Aj toto je niečo,
s čím ti odborníčky vedia pomôcť – krok po kroku, bezpečne a
v tvojom tempe.

Ďakujeme ti, že si sa nám ozvala a že o tom píšeš. To, že hľadáš
pomoc, je znak veľkej sily, aj keď teraz možno cítiš presný opak. Sme tu
pre teba a veľmi nám na tebe záleží.

[Anonym]

Tami:

Necítim sa vôbec dobre. Veľmi sa mi znechutili časti tela, ktorých sa ma
dotýkal. Nedokážem spracovať, čo sa stalo, a mám strach, že by sa to
mohlo zopakovať. Objavili sa u mňa myšlienky na ublíženie si a neviem, ako
s nimi pracovať. Niekedy mám pocit, že sú silnejšie než ja.

[Anonym]

Miška a Klaudia, rovesnícke poradkyne:

Ahoj Tami, ďakujeme ti, že si sa ozvala a že si mala odvahu toto
napísať. To, čo opisuješ, je veľmi vážne a to, čo sa ti stalo, nebola
tvoja vina. Reakcia „zaseknutia“, šoku a neschopnosti sa pohnúť je pri
takýchto situáciách úplne bežná – telo sa snaží prežiť a nie je to
zlyhanie ani slabosť. Je úplne pochopiteľné, že sa teraz cítiš
znechutená zo svojho tela, zmätená a že o tom nechceš hovoriť s mamou.
Ideálne by bolo hovoriť o tom s odborníčkou, ktorá má skúsenosti
s podobnými situáciami a vie ťa bezpečne sprevádzať.

Veľmi by sme ti odporučili obrátiť sa na odborný chat alebo linku pomoci
(telefonická poradňa), kde sa ti budú venovať ženy – psychologičky
alebo vyškolené poradkyne, anonymne a bez odsudzovania. Nemusíš hovoriť
všetky detaily ak nechceš. Stačí napísať, že sa ti stalo niečo
nepríjemné s dospelým mužom a že potrebuješ hovoriť so ženou. Oni ťa
povedú ďalej a pomôžu ti nájsť, čo je pre teba teraz
najbezpečnejšie.

Je dôležité, aby si na to nezostala sama. To, že si sa ozvala, je veľmi
silný krok. Zaslúžiš si ochranu, rešpekt a podporu ? Ak chceš, pokojne sem
ešte napíš, ako sa teraz cítiš alebo čoho sa najviac bojíš a my sa ti
budeme snažiť ti poradiť.

Držíme ti palce a myslíme na teba.

[Autor]

Odpovede