Ahojte všetci čo ste mi odpísali, neviem teda či to čítate ale
každopádne Vám ďakujem za vaše vyjadrenia a asi by som knim aj chcela
niečo dodať, k tej prvej správe by som povedala že už som o nej počula a
môžem povedat že pri veľa opisoch tejto poruchy viem povedat že presne tak
sa cítim no tym že mám 17 a na reálnu diagnózu ešte potrebujem o tom
komunikovať s rodičmi, pre ktorých to je vhodná téma len ak to je o nich,
takze momentálne nemám takú možnosť, samozrejme som si nedala nejakú
,,samodiagnozu,, ale istý čas aom si zisťovala o psychických poruchach či
ochoreniach no ak sa budem takto citit ešte dlhšiu dobu určite navštívim
nejakého odborníka. K správam od lenky a rudyho by aom povedala že sú
milé a rada skusim praktizovať vaše nápady ale niekedy to je ťažké,
hlavne keď mám dobrú alebo neutrálnu naladu zabudnem na to že som sa kedy
cítila zle akoby som si zo cele len vymyslela, cele moje šťastie ide do
extrémov a keď to odíde cítim sa akoby som to ani nebola ja akoby som
nechápala preco som sa tak zachovala či povedala že sa mi vtedy nedalo
poriadne rozmýšľať, neviem je toho veľa čo by som mohla povedať ale
neviem ani lde začať a niektoré veci ani neviem vysvetliť, to že som sem
napisala bol taký výkrik do tmy, pocit že niečo robim preto aby mi bolo
lepšie no neviem, ja som tá ktorá musí niečo urobiť a vy mi síce poviete
že skús hento alebo správ to, bla bla bla ale kým ja sa neodhodlam do toho
dať všetko nepohnem sa