Ahojte všetci čo ste mi odpísali, neviem teda či to čítate ale
každopádne Vám ďakujem za vaše vyjadrenia a asi by som knim aj chcela
niečo dodať, k tej prvej správe by som povedala že už som o nej počula a
môžem povedat že pri veľa opisoch tejto poruchy viem povedat že presne tak
sa cítim no tym že mám 17 a na reálnu diagnózu ešte potrebujem o tom
komunikovať s rodičmi, pre ktorých to je vhodná téma len ak to je o nich,
takze momentálne nemám takú možnosť, samozrejme som si nedala nejakú
,,samodiagnozu,, ale istý čas aom si zisťovala o psychických poruchach či
ochoreniach no ak sa budem takto citit ešte dlhšiu dobu určite navštívim
nejakého odborníka. K správam od lenky a rudyho by aom povedala že sú
milé a rada skusim praktizovať vaše nápady ale niekedy to je ťažké,
hlavne keď mám dobrú alebo neutrálnu naladu zabudnem na to že som sa kedy
cítila zle akoby som si zo cele len vymyslela, cele moje šťastie ide do
extrémov a keď to odíde cítim sa akoby som to ani nebola ja akoby som
nechápala preco som sa tak zachovala či povedala že sa mi vtedy nedalo
poriadne rozmýšľať, neviem je toho veľa čo by som mohla povedať ale
neviem ani lde začať a niektoré veci ani neviem vysvetliť, to že som sem
napisala bol taký výkrik do tmy, pocit že niečo robim preto aby mi bolo
lepšie no neviem, ja som tá ktorá musí niečo urobiť a vy mi síce poviete
že skús hento alebo správ to, bla bla bla ale kým ja sa neodhodlam do toho
dať všetko nepohnem sa

Ahoj, Liza 🙂 Odpovedám ti trocha neskôr, snáď to nevadí. V prvom rade
ťa musím pochváliť a povedať ti, že máš môj obdiv za to, že si
výborne uvedomuješ, že sebapoškodzovanie nie je a nikdy nebolo správnym
riešením. Takisto to, že si už vyše rok zvládla bez toho, je super. Úplne
chápem, ako sa cítiš – smútok zažíva nielen každý tínedžer, ale aj
každý človek. S ľuďmi to mám úplne rovnako – tiež mám častokrát
neistotu, že ma nemajú radi, a preto sa od nich sám dištancujem, aby mi to
ublížili čo najmenej. To ale určite nie je správna taktika. Verím tomu,
že máš zopár skvelých kamarátok a kamarátov, ktorí ťa určite radi
majú a tešia sa z tvojej spoločnosti. Navyše, s tým aká uvedomelá si,
môžeš byť aj sama sebe výbornou „kamarátkou“ – rob veci, čo ťa
bavia a venuj čas sebe 🙂 Nikto od teba nemôže chcieť, aby si ukazovala
všetky emócie, ktoré cítiš – treba na to ísť veľmi postupne a robiť
iba to, čo chceš robiť. To, že si ublížiš, samozrejme ničomu nepomôže.
Byť tebou, skúsim obrátenú psychológiu – stále, keď si smutná, alebo
naštvaná, si skús povedať, že sa potrebuješ zlepšiť – vtedy sa uč
nejaký nový jazyk, hrať na hudobný nástroj, cvič alebo rob hocičo iné,
čo pre teba bude prospešné a pomôže ti vyventilovať hnev a smútok. Ak sa
niekedy budeš cítiť sama a budeš chcieť hocičo povedať, určite sem ešte
napíš a budem rád, keď sa porozprávame 🙂

Ahoj Liza, úplne rozumiem tomu, čo cítiš. Ak sa nebudeš cítiť úplne
fajn a prepadnú ťa podobné pocity, aké vo väčšine mávaš a budeš mať
opäť sklony ku sebapoškodzovaniu, skús sa na chvíľu posadiť a uvoľniť
sa. Veľmi pomáha, ak človek zhlboka dýcha. Kľudne môžeš skúsiť aj
meditovať – meditácia pomáha človeku ukludniť myseľ a veľakrát
prídeme na iste veci, napr.si uvedomíme, čo nás trápi, čo nás robí
šťastnými alebo po čom túžime. Môžeš premýšľať aj nad sebou, čo
máš na sebe rada alebo naopak, čo by si chcela vo svojom živote zmeniť
(začať vykonávať nejakú činnosť, ktorá ťa bude napĺňať a pod.) vtedy
sa môžu vytratiť aj obavy z budúcnosti, lebo budeš vedieť, že je tu
stále niečo, čo ti je blízke, dodá ti to energiu a bude ťa posúvať
ďalej. 🙂 Ak cítiš, ako cez teba prechádza viacero emócií, tak si opäť
sadni a pozoruj ich. Môžeš pozorne vnímať aké emócie pociťuješ. A ak
ide o negatívne emócie, tak sa zamysli nad tým, že čo je ich príčinou a
či máš dôvod sa takto cítiť. Možno takto zistíš, že niektoré emócie
alebo myšlienky nie sú až tak opodstatnené a pozrieš sa na to
z pozitívnejšieho hľadiska. Svoje telo by si každý z nás mal vážiť a
nepoškodzovať ho. Ak sa budeš cítiť nepríjemne, môžeš sa ísť
vykričať do lesa alebo si inak vybiť energiu , tiež to veľmi pomáha a
neublíži to tvojmu telu. 🙂 držíme Ti palce, určite to zvládneš 🙂

znie to trosku ako bipolarna porucha