Rozvod je jednou z najnáročnejších životných zmien a to nielen pre partnerov, ale aj pre ich deti. Aj keď manželstvo zanikne, rodičovstvo pokračuje.

Každé dieťa je iné

To, ako dieťa prežíva rozpad rodiny, však nie je rovnaké pre každého. Niektoré deti môžu pociťovať smútok, hnev alebo zmätenosť, iné sa s touto zmenou dokážu vyrovnať pomerne pokojne, najmä ak majú citovú oporu a stabilitu.

Hoci sa mnohí rodičia snažia zostať spolu „kvôli deťom“, dôležité je si uvedomiť, že život v napätom, nefunkčnom alebo konfliktnom vzťahu môže byť pre dieťa omnoho náročnejší než samotný rozchod. Deti veľmi citlivo vnímajú atmosféru v rodine, dlhodobé napätie, hádky či chladné ticho môžu v ich vnútri zanechať hlboké stopy.

Zdroj: Pexels

Ako deti reagujú na rozpad rodiny?

• Novorodenci reagujú hlavne na emocionálnu klímu a zmeny v každodennej starostlivosti. Silno vnímajú napätie a hádky, hoci im ešte nerozumejú.

• V období dojčaťa a batoľaťa (do troch rokov) deti odchodom jedného rodiča strácajú pocit istoty a bezpečia.

• Deti v predškolskom veku môžu byť po rozvode rodičov smutné, plačlivé a môžu pociťovať hnev. Unikajú do regresie, teda správania úmernému mladšiemu veku, než v akom v skutočnosti sú. Vynucujú si tým pozornosť od okolia. Môžu mať pocit, že rovnako bezdôvodne ako ich opustil jeden rodič, ich môže opustiť nečakane aj ten druhý.

• Deti v školskom veku prvotne reagujú hnevom na oboch rodičov. Môžu mať tendenciu prikláňať sa k jednému z rodičov a druhého viniť. Môžu byť neposlušné, prípadne odmietať stretnutie s druhým rodičom. Môžu sa cítiť bezmocné a osamotené. Častou reakciou je najmä smútok, niekedy až s veľmi častou a veľmi nápadnou plačlivosťou. Následkom rozvodu môže byť zhoršený prospech v škole.

• V období dospievania sú reakcie na rozvod veľmi individuálne. V tomto období sa mladí venujú viac sebe, svojej budúcnosti, osamostatneniu, a preto rozvod v tomto období môžu  niekedy zvládať lepšie ako mladšie deti. Predstava budúcnosti však býva často problémom. Nastupuje totiž obava, že rovnako ako ich rodičia, ani oni nebudú schopní udržať rodinu pohromade. Veľa mladých vníma rozvod rodičov ako zradu. Objavuje sa u nich nechuť zotrvať doma, komunikovať s členmi domácnosti a pomáhať s domácimi prácami. Ak rodičia nedostatočne dohliadajú na svoje deti, môže to viesť k užívaniu drog, návykových látok alebo k členstvu v problémových skupinách. Ďalšími možnými reakciami sú depresia, uzatvorenie sa do seba, strata ambícií a predstavy o budúcnosti, čo môže viesť k ľahostajnosti.

Dôsledky rozvodu bývajú tým hlbšie a trvalejšie, čím dlhšie pretrváva napätie medzi rodičmi, či už počas rozvodu, alebo aj po ňom. Čím dlhšie dieťa žije v prostredí plnom konfliktov, tým väčšiu psychickú záťaž zažíva. Tieto následky pritom nemusia byť viditeľné okamžite, môžu sa prejaviť až neskôr, napríklad pri nadväzovaní partnerských vzťahov alebo pri výchove vlastných detí.

Čo môžete ako rodič urobiť?

• reagujte na potreby dieťaťa / detí a počúvajte jeho/ich obavy,

• zabezpečte dieťaťu / deťom dostatok emocionálnej opory a lásky,

• buďte dôslední vo výchove a nastavte jasné hranice,

• vyhýbajte sa ponižovaniu či kritike druhého rodiča pred dieťaťom / deťmi,

• podporujte vzťah dieťaťa / detí s oboma rodičmi (ak je to bezpečné a zdravé),

• komunikujte otvorene, primerane veku a bez nátlaku.

Nie každé dieťa prežíva rozvod dramaticky a ani nemusí. Kľúčové je, aby malo pocit, že má naďalej lásku a podporu oboch rodičov, aj keď už nežijú spolu. Rozvod nie je zlyhaním rodiča. Často je to odvážne rozhodnutie pre pokojnejší, zdravší život všetkých zúčastnených. Deti nepotrebujú dokonalý model rodiny. Potrebujú bezpečný, láskyplný priestor, kde sa môžu rozvíjať v istote, že sú prijímané také, aké sú.