Neviem ako to napísať, aby to nevyznelo hlúpo, ale doteraz som bol
u devätnástich psychoterapeutov. U niektorých som bol na pár sedeniach,
u niektorých som bol na jednom a ku niektorým som chodil roky. Skúšal som
kognitívne behaviorálnu terapiu, hlbinnú terapiu, dynamickú terapiu,
geštalt terapiu, katatímne imaginatívnu terapiu, systemickú terapiu, body
terapiu a EMDR terapiu. Ako som písal, odborná pomoc nefunguje tak, ako by som
očakával. Žiaden terapeut ti nepomôže nájsť si priateľov. Málo kto chce
riešiť problémy, keď tie zranenia sú veľmi hlboké. Terapeut má
profesionálny odstup a ani sa nechce ku mne naozaj priblížiť. Ja by som
skôr potreboval priateľa ako terapeuta. Jediná vec čo mi v živote aspoň
na chvíľu pomohla bolo, keď som mal nejakým zázrakom na pol roka
priateľku. Ja som si ju ani nehľadal, ani som neprejavil iniciatívu. Ona si
ma vybrala. Ja sa hanbím hovoriť k ľuďom, keďže mám hlboké bolesti.
Nechcem nikoho zaťažovať, lebo bežný človek by to neuniesol. To bola
jediná priateľka, ktorú som mal za celý život. To že sme boli spolu ma na
istý čas ochránilo pred samovraždou. Teraz chcem už len zomrieť. Dnes som
bol u nového terapeuta na druhom sedení, a je to slepá ulička. Ignoroval,
keď som mu hovoril o hlbokých problémoch čo ma trápia a chcel riešiť len
povrchné veci. Jediné čo ma vyslobodí z utrpenia je smrť. Škoda len, že
na takýchto fórach vám nikto neporadí ako spáchať samovraždu, aj keď je
to asi jediná vec, ktorá by mi pomohla.