Ahoj Stellan. Som Michal a mám úplne rovnaký problém. Teda mal som.
Začal som ale počúvať Billie Eilish a tá mi veľmi pomohla. Viem že to
vyznie smiešne ale skús si aj ty vypočuť nejaké interviews s ňou. Aj ona
mala problémy a pozri kde je teraz. Nechcem byť trápny a tak ale skúste to.
Mne to veľmi pomohlo. Ubližoval som si, ale po tých interviews už nechcem
robiť nič. Život je pekný len treba nájsť správnych ľudí.

Ahoj Stellan, ako si už písal že potrebuješ ľudí okolo seba čiže
nejakú spoločnosť tak ak je to možné (v tejto situácii asi ťažko) skús
kontaktovať rodinu, možno s ňou nebývaš ale určite existuje aj tvoja
vzdialená rodina ktorá by ti mohla pomôcť,predsa len kamaráti sú kamaráti
ale nikto ti nedokáže najlepšie pomôcť ako rodina 🙂

Ahoj, musíš to brať tak (nechcem aby to vyznelo zle) že táto poradňa je
pre deti/dospiev. ľudí kt. nevedia riešiť problémy dospelých ľudí a
nakoľko z tvojho písania je určite podtknuteľné že ti nie si už dieťa a
ani dospiev. človek. Ja verím že tvoj život je ťažký… Ale my „zatiaľ
nedostatočne vyzretý ľudia nie sme odborníkmi na tvoje alebo iných ľudí
problémy.“ Preto mmusíš hľadať pomoc u niekoho iného. Lebo musíš
pochopiť že dieťa vo veku do 18 rokov nie je schopné pomôcť tebe alebo i.
ľuďom s týmito psychic. problémami. A prosím aj keď je táto mládež
už žiaľ informovaná a o slovách ako je vražda, samovražda, alkohol,
drogy, fajčenie či dokonca masturbácia, s*x mohol by si si to odpustiť.
Nemyslím to v zlom ale nemusí to ma mať ten dobrý vplyv na deti. Ďakujem
za pochopenie.

Dobrý večer, Stellan. Rozumieme tomu, že je Vám ťažko. Avšak
napíšeme Vám to znova. Táto poradňa je pre deti a radia v nej deti.
Nedokážu Vaše problémy vyriešiť, sú nad ich odborné a osobnostné
možnosti. Ste dospelý muž, preto Vás prosíme, aby ste hľadali pomoc
u dospelých. LDD

Nika, áno, presne to by som potreboval, ľudský prístup, objatie,
pohladenie a lásku. Viem, že moja bolesť je príliš veľká na to, aby som
s ňou mohol podeliť s niekým známym. Ľudia by to neuniesli. Bol som
u psychológov a ani oni to neuniesli. Teraz chodím ku psychoterapeutovi,
ktorému keď začnem hovoriť o ťažkých veciach, tak ma stopne. Áno, nie
je ľahké o tom písať, dosť pri tom preplačem. Je mi veľmi smutno.
Myslím, že sa práve stalo, že ma odsúdili. Linka detskej dôvery napísala,
že toto pre mňa nie je vhodné miesto.

Linka detskej dôvery, áno, hľadám pomoc na rôznych miestach. Skúšal
som dať čas rôznym psychoterapeutom, chodil som roky k tomu istému. Ale
ani po siedmych rokoch psychoterapie sa môj stav nezačal zlepšovať. Napriek
tomu, že som chodil každý týždeň na psychoterapiu sa môj stav naďalej
zhoršoval. Ak viete, tak ma prosím nasmerujte, kde mám hľadať pomoc. Dajte
mi link na rovesnícku poradňu pre „dospelých“. Kontaktoval som osoby,
ktoré majú odborné kompetencie. Bol som u dvadsiatich psychoterapeutov, bol
som u jedenástich psychiatrov a psychiatrických tímov. Bol som 6-krát
hospitalizovaný v psychiatrických nemocniciach, a vrámci jednej
hospitalizácie som tam bol aj tri mesiace. Niekedy som bol v nemocnici mesiac
a za celý ten čas ma nepustili ani von na vychádzku. Jediná vec, čo mi za
ten čas pomohla bolo, keď som si na jednom pobyte v nemocnici našiel
priateľku, respektíve ona si ma našla. Pomohol mi obyčajný ľudský
kontakt. Človek, s ktorým som sa mohol porozprávať o bežných veciach.
Pomohlo mi objatie a láska. Pomohlo mi porozumenie a blízkosť. Odborníci
poskytujú niečo, čo mi nepomáha. Spolupracujem s nimi, počúvam ich, ale
nikto z nich mi neposkytne obyčajný úprimný ľudský vzťah. To je tá
najzákladnejšia ľudská potreba. Všetci odborníci majú profesionálny
odstup, môžem s nimi donekonečna analyzovať moje problémy, ale to nikdy
nezahojí moju zranenú dušu. Tie najjednoduchšie veci odborníci vyliečiť
nedokážu. Dúfam, že mi už veríte, že práve u nich som ako prvých
hľadal riešenia mojich problémov. Stále som to nevzdal a ešte to skúšam.
Skúste sa na to prosím pozrieť mojimi očami. Áno, aj keby som mal vzťah,
tak určite budem naďalej potrebovať odbornú pomoc. Jeden človek mi
problémy nevyrieši, som si toho vedomý. Ale keď má človek vzťahy, tak sa
tie problémy aspoň dajú začať riešiť. Preto tu píšem a prosím
o pomoc.

Dobrý večer, Stellan,

Z toho, čo píšete je vidieť, že sa naozaj trápite. Ako aj sám
popisujete, Vaše problémy nie sú jednoduché a vyžadujú si priamu pomoc
odborníkov, psychiatrov a psychológov. Je veľmi dobré, že túto pomoc
využívate. Vidíme, že ste rozrušený z toho, že sedenia s novým
psychológom nejdú podľa Vašich predstáv. Skúste tomu ale dať čas.
Psychoterapia je liečba, ktorá niekedy trvá aj niekoľko mesiacov alebo
rokov. Chápeme, že Vás Vaša situácia veľmi ťaží a tak sa snažíte
hľadať pomoc na rôznych miestach. Ale ako sme Vám už písali,
v Rovesníckej poradni radia deti deťom a Vy potrebujete pomoc odborníkov.
Preto to nie je vhodné miesto na hľadanie pomoci vo Vašich ťažkostiach.
Keďže ste aj dospelý, skúste kontaktovať hlavne osoby, ktoré majú na
riešenie Vašich problémov odborné kompetencie. Linky pomoci nedisponujú
možnosťami vyriešiť Vaše dlhodobé ťažkosti, preto sa orientujte hlavne
na odborníkov vo Vašom okolí. Buďte trpezlivý, spolupracujte s nimi a
malými krokmi kráčajte k zlepšeniu. Linka detskej dôvery

Stellan, je mi naozaj ľúto, že sa takto cítiš. Vôbec to nevyznelo
hlúpo. Takže ak tomu správne rozumiem, skôr by si potreboval prostý
ľudský prístup, objatie, pohladenie, lásku. Lenže nechceš nikoho
zaťažovať a hanbíš sa. Rozumiem tomu správne? Stellan, veľmi oceňujem,
že tu takto otvorene píšeš. Určite nie je ľahké takto otvorene písať
o svojich pocitoch a myšlienkach. Pomohlo by ti, keby si tu začal písať
o svojich trápeniach? Niekedy pomôže sa zo svojich problémov vypísať. Tu
ťa nikto nebude súdiť.

Neviem ako to napísať, aby to nevyznelo hlúpo, ale doteraz som bol
u devätnástich psychoterapeutov. U niektorých som bol na pár sedeniach,
u niektorých som bol na jednom a ku niektorým som chodil roky. Skúšal som
kognitívne behaviorálnu terapiu, hlbinnú terapiu, dynamickú terapiu,
geštalt terapiu, katatímne imaginatívnu terapiu, systemickú terapiu, body
terapiu a EMDR terapiu. Ako som písal, odborná pomoc nefunguje tak, ako by som
očakával. Žiaden terapeut ti nepomôže nájsť si priateľov. Málo kto chce
riešiť problémy, keď tie zranenia sú veľmi hlboké. Terapeut má
profesionálny odstup a ani sa nechce ku mne naozaj priblížiť. Ja by som
skôr potreboval priateľa ako terapeuta. Jediná vec čo mi v živote aspoň
na chvíľu pomohla bolo, keď som mal nejakým zázrakom na pol roka
priateľku. Ja som si ju ani nehľadal, ani som neprejavil iniciatívu. Ona si
ma vybrala. Ja sa hanbím hovoriť k ľuďom, keďže mám hlboké bolesti.
Nechcem nikoho zaťažovať, lebo bežný človek by to neuniesol. To bola
jediná priateľka, ktorú som mal za celý život. To že sme boli spolu ma na
istý čas ochránilo pred samovraždou. Teraz chcem už len zomrieť. Dnes som
bol u nového terapeuta na druhom sedení, a je to slepá ulička. Ignoroval,
keď som mu hovoril o hlbokých problémoch čo ma trápia a chcel riešiť len
povrchné veci. Jediné čo ma vyslobodí z utrpenia je smrť. Škoda len, že
na takýchto fórach vám nikto neporadí ako spáchať samovraždu, aj keď je
to asi jediná vec, ktorá by mi pomohla.

Stellan, úplne rozumiem, ako sa cítiš. Tiež som zažila podobné veci a
mala podobné pocity. A niekedy ešte stále mám. Vyskúšal si psychoterapiu?
Napadá mi, že užívanie liekov síce môže potlačiť príznaky, ale
nerieši to príčinu. Existujú rôzne druhy psychoterapie, preto si vyber tú,
ktorá by bola vhodná pre teba, môžeš sa o tom poradiť aj s nejakým
odborníkom alebo odborníčkou. Prajem ti veľa šťastia a
vnútornej sily.

Nemám od detstva žiadnu blízku osobu ktorej dôverujem. Nemám nikoho. Ja
to úplne šialenstvo pre mňa takto žiť, keď túžim po ľuďoch. Vždy som
chcel kamaráta alebo priateľku. Vždy som po tom túžil. Vždy som chcel byť
s niekým. Nebyť sám. Nebyť osamelý. Mať spoločnosť.
Mať nejakú partiu, niekam patriť. Mať sa na koho obrátiť keď mi je
ťažko. Hrozne by som niekoho chcel mať. Ale márne. Celý život som prežil
ako samotár. Trpím pre to strašne. Je to nevydržateľné. V škole som
v lavici sedel celý čas sám a nemal som kamarátov. Učitelia mi nepomohli.
Nikoho nezaujímalo že trpím. Jediné podstatné bolo aby som nosil jednotky.
To že keď vyrastiem a budem absolútne zúfalý, lebo nemám žiadne vzťahy,
nikoho nezaujímalo. V škole som sa učil na samé jednotky a dostával som
vyznamenania. Ale keďže som sa nenaučil komunikovať s ľuďmi a vytvárať
vzťahy, tak teraz som nepoužiteľný. Nikto ma neviedol k tomu aby som sa
tieto najpodstatnejšie veci naučil. Teraz nemám nič. Som troska. Som
neužitočný. Mám silné depresie a nevládzem nič robiť. Najhoršie je na
tom že som úplne sám. S nikým nekomunikujem. Žiadni kamaráti mi zo školy
nezostali. Môj život je zúfalstvo. Cítim veľkú dieru v sebe. Hrozne to
bolí. Snažím sa ju zaplniť. Jedlom, žeriem sladkosti aby som tú dieru
zaplnil. Dymom, fajčím aby som tú dieru zaplátal. Nenávidel som fajčenie,
nikdy som na škole nevyskúšal ani jednu cigaretu a stále fajčenie
neznášam. Často nakupujem cez internet, aby som tú dieru zaplnil vecami, ale
nepomáha to. Možno na sekundu tú dieru zaplátam, ale potom sa v zápätí
opäť otvorí a opäť to bolí. Chcel by som liek na tú bolesť.
Psychiatrické lieky beriem, ale tie nezaberajú. Ako mám žiť bez
spoločnosti keď človek je spoločenský tvor? Chýba mi objatie, chýba mi
dotyk. Ráno sa budím s tým, že túžim mať pri sebe človeka. Túžim po
blízkosti. Nechcem byť sám. Či je vonku vírus alebo nie je, je to jedno, ja
som v rovnakej izolácii. Je to tak veľa čo potrebujem? Je to také
zložité? Odbornú pomoc som hľadal, ale tá vôbec nefunguje tak ako by
človek očakával. Písal som aj na chat linky detskej dôvery, volal som na
linku detskej istoty, písal som na IPčko a volal som aj na linku nezábudka.
Linky pomoci majú svoje limity. Hlavne mi nedokážu pomôcť nájsť si
priateľov. Ani s operátorom si vzťah nevytvorím, keďže mi
neprezradí ani svoje meno. Asi som tie problémy začal riešiť neskoro.
Hrozne som sa hanbil priznať že mám problém. Nenávidel som sa za to.
Nedokázal som si pred nikým pripustiť že so mnou nie je niečo v poriadku.
Celý čas som bol uzatvorený do seba a všetko v sebe dusil. Nemohol som sa
nikomu pozrieť do očí. Nechcel som byť na výsmech s tým že mám
problém. Nechcel som aby ma ľudia odsúdili. Všetko som v sebe potláčal
aby som sa navonok vyzeral že som normálny. Ale stalo sa presne to čoho som
sa najviac bál, že som zostal osamelý a mimo spoločnosti. Ľudia, riešte si
svoje problémy kým je čas, nehanbite sa za ne. Nebojte sa
požiadať o pomoc. Neodkladajte to a neignorujte to. Môže vám to
zachrániť život. Ja som asi svoju šancu premeškal. Aj keď mám dlhé roky
samovražedné myšlienky, ale asi prichádza môj koniec. Zlyhal som. To
bremeno problémov narástlo do takých rozmerov, že som to neuniesol. Už ani
teraz sa necítim byť živý. Zabilo ma to. Už to len ťahám zo
zotrvačnosti, ale nežijem. Dúfam že už to dlho pokračovať nebude. Potom
už nebudem trpieť.

Ahoj Stellan, je mi naozaj ľúto v akej situácii si sa ocitol. To, že to
chceš riešiť, je dobrý krok. Veľmi radi by sme ti pomohli, ale máme
obmedzené možnosti, skúsenosti a schopnosti na to. Mrzí nas, že ti
nedokážeme pomôcť viac, ako odporučiť ti napísať buď na chat Linky
Detskej Dôvery, alebo inej Linky pomoci alebo vyhľadať pomoc špecialistu a
vysvetliť mu svoju pocity presne takto, ako si to spravil teraz. Veľmi, veľmi
ti držím za celý náš tím palce a dúfam, že sa to všetko vyrieši.

Ahoj Stellan, mrzí ma, že sa takto trápiš. Je skvelé, že si sa rozhodol
vyhľadať pomoc. Viem, že to teraz pravdepodobne tak necítiš, ale to, ako sa
cítiš, sa zmení. Nebudeš sa cítiť takto zle navždy. Možno by ti mohlo
pomôcť porozprávať sa o tom s blízkou osobou, ktorej dôveruješ.
A samozrejme by v tvojom prípade bolo určite vhodné vyhľadať odbornú
pomoc. Ak by si chcel, môžeš pokojne napísať do chatu Linky detskej
dôvery, kde spolu môžete prebrať tvoju situáciu a nájsť najlepšie
možné riešenia. Držím ti prsty.