Ahoj Mia. My dospelí robíme chyby. A niekedy si to uvedomíme až neskor.
Tiez sa stava, ze nevidíme to, co mame pred nosom.. Som si istá, ze su
v tvojom okolí ľudia, ktorým na tebe veľmi záleží. Mozno ten pocit
nemáš, keď sa nenašiel niekto, kto by ti situáciu pomohol riešiť.
Myslím, ze to nie je preto, ze by pomôcť nechceli, len nevedia o tom ako sa
cítiš a co prežívaš. Mozno máš pocit, ze to predsa musia vidieť co sa
deje.. Ale niekedy fakt prehliadneme aj to co bije do očí. Skus sa o tom
porozprávať s niekym, s kým sa cítiš bezpečne a prijemne. Mozno nejaká
ucitelka, kľudne aj taka ktorá ta neučí, ale je ti sympatická, triedna
alebo kľudne susedia, rodičia nejakých spolužiakov alebo školský
psycholog. Skus ich poprosiť o kúsok času, ze by si s nimi chcela hodiť
rec. Viem, ze je ťažké poprosiť o pomoc a rozprávať k veciach, ktoré ta
bolia. Verím však, ze keď sa s tým zdôveriť, uľaví sa ti a zároveň
nebudeš na to všetko sama, niekto ti pomôže niesť ten náklad, co máš na
pleciach. Môžeš tiež skúsiť zavolať na detskú linku istoty alebo napisat
na chat ipcko.sk, kde ti veľmi radi poradia mladi odborníci, ktorí majú
skúsenosti s podobnými situáciami. Nemusíš sa toho báť, hovoriť budeš
len o tom, o com ty chceš a nemusíš mať strach z toho, ze by ta odmietli
alebo tvoje problémy spochybňovali. Drzim ti palce, Mia a ďakujem, ze si
s problémom neostala sama a vyhľadala pomoc. Záleží na tebe a pomoc
existuje. Prajem ti všetko dobre, drz sa. A daj nám vedieť ako to cele
dopadlo, drz sa, pá 🙂