• Táto téma je prázdna.
  • Autor
    Téma
  • #3027 Odpovedať

    Anonym

      Mia M.:

      Dobrý večer neviem kde inkde sa mám zdôverit Mam 16 rokov a moj život
      nebol taký ľahký a mama ma za všetko obvinuje Najťahšie obdobie bolo
      v roku 2014 keď ma mama nepustila do školy byvala som u starých rodičov a
      musela som cestovať 20minut s busom mama ma nenechala a že ma bude učit
      z doma cez internet takto som sa učila do Vianoc. Na Vianoce prišla mama ku
      nám ale jeden den po Vianoc sa mama s dedom pohadali a zobrala ma preč .
      Bývali sme v hotely lebo mama nemala ani prácu ani byt tam sa moje učenie
      skončilo, na Valentina mal prist moj otec aby vyplatil dlh ktory sme mali na
      hotely ale sa na nás vysral a na druhy den som zistila že ma novú frajerku.
      Zostali sme ešte pár mesiacov na hotely bol asi apríl keď ku nám zaklopala
      socialka na koniec som skončila v nemocnici lebo som sa bála každý krát
      keď niekto klopal že si prišli pre mna 2 va týždne som všetko vyvracala
      tak som bola v nervoch po tomto nas vykopli z hotelu a išli sme do druhého
      kde sa muselo platit lebo inak by nás nepustilo do izby mama si nehladala
      robotu radšej prosíkala každeho aby nám dali peniaze prišli ku nám moji
      stary rodičia že máme íst naspät tam aby sme si nerobili dlhy ale moja mama
      povedala ze nie, boly nejake slavnosti v meste a všetky izbi boli prenajate a
      tak to vyzeralo že spíme na ulici na detskom ihrisku ale spoznala som tam
      jedno dievča a potom sa zistilo že jej mama bola môjho strýka byvala
      priateľka pár dní sme tam zostali dokým sa tam mama nepohadala s domácimi
      zase sme boli na hoteli dokým mama nenasla jednu kanceláriu kde bola jedna
      postel už sa začínalo leto a som sa konečne dostala ku starým rodičom
      celé leto som sa učila aby ma prijali do 5teho ročníka lebo mama ma
      nepustila do 6teho kde som mala byt. Na koniec prázdnin som sa musela vrátit
      k mame ktorá našla 2 izbový byt na začiatku bolo všetko dobre ale potom
      mama chytala nervy zo všetkého a začala ma biť (kvôli tomu keď som
      nezjedla desiatu/nevypila vodu/ked som dostala 3ku z anglického…) ale
      najviac ma bolelo že vždy bola na mobile lebo sa “snažila” predať obrazy
      a som nakreslila jednu postavičku ktoru som mala na gaťiach som sa jej to
      snažila ukazovat asi 10–15 minút ale nič potom som sa trochu rozcitlivela a
      začala som plakať lebo vždy bola na mobile a ja som bola cele dni doma alebo
      na krúžkoch a v škole kde som nemala kamarátov a iba som chcela aby sa na
      to pozrela možno okomentovala ale nič keď si všimla že plačem sa spytala
      čo mi je a som jej povedala že by mi to prospelo keď sa so mnou viacej bavila
      nato mi rozstrihala gate a ma zbyla. Veľa krát sme sa museli skrývat vo
      velkej tme keď sme nemali vyplateni nájom. Mama si našla “priateľa” aby
      mala odniekadial mala peniaze zase boli vianoce a boli sme pozvatí ist zase ku
      starými rodičmi mama a dedo sa zase pohádali ale teraz som zostala dľhšie
      až dokým nebolo koniec sviatkám 6tý ročík bol taký istý doma tak isto
      ale na konci 6teho ročníka mama mala konflikt s mojou triednou a kvôli tomu
      ma triedna nepustila na výlet a skončila som o 3týždne skor ako ostatný
      teraz bol mamin plán ísť sa sťahovať do Talianska ale ja som nechcela
      dostala som sa zase ku babke a už ako niektore 13ročné babi som mala tú
      prvú lásku mama sa tomu vôbec netešila keď prišla na návštevu ale vedela
      že ja zas sa nechcem sťahovať a učiť sa nový jazyk tak som tu horko
      ťažko mohla zostať u starých rodičov bývať začala som chodit do mojej
      5tej školi a jasne že tá prvá láska nezostala ale mama si našla tu na
      dedine dom ale aj tak som snou nebývala boli moje 14te narodeniny a som si
      povedala že prespím jednu noc tam mama sa ukázala na mojej oslave kde práve
      som sa obymala s mojim novým priateľom nemohla som isť naspäť ku starým
      rodičom pozrela si všetky moje konverzácie v mobile dedovy naklamala že
      nechcem sa sním už stretávať 3mesiace so mnou cestovala do školy a čakala
      dokým skončím školu aby som neutiekla odnej jedine keď som mala tréningi
      nečakala na mňa raz som zmeškala autobus tak som zavolala dedovy počas cesty
      som mu všetko vysvetlila odniesol ma domov ku nim ale musela som sa dostat
      nekako ku vecám moja babka s dedom mi išli pre veci kde im moja vlastná mama
      naklamala že sa kurvým a takéto veci a kto aj po vysvetleni radšej uverí
      13ročnej babe ako dospelej žene zostala som u starych rodičov najprv vsetko
      dobre bolo ale čim je starší človek tým je nervoznejší dedo sa začal
      správať ako mama ale nie fyziky ale psychicky tak ako aj na babku ktora ma
      psychické problémi kvôli tomu. Bola som v ôsmom ročníku keď ma udrel na
      druhy den sme mali vylet cez vylet mi zavolal že nech sa bolím prísť domov a
      po vylete som sa mala stretnut s trenerom ale išla som domov lebo tréner a
      dedo dávali na mna veľky tlak a už som to nezvladla dedo sa išiel stretnúť
      s trenerom a si myslel že aj ja tam už budem došla som domov a rychlo som si
      zbalila nejaké veci 2dni som bola u kamošky ale tam som nemohla zostat dlho
      dobo (babka bola na psychiatrii takže nemohla nič stýmto robit) som zavolala
      priateľovi aby som sa mohla s niekým porozprávať nakoniec som mohla zostať
      U nich bývať cele leto som tam bola mama každému na klamala že dedo ma
      vyhodil ale to už jedno mama našla byt kde sme bývali 2 ale bola iba 2dni
      v týždni doma čo bolo super lebo už som jej naspät hovorila veci keď mala
      nejakú blbu poznámku mala som 15 už mála som svoje názory… raz sme sa
      pohádali a ked sme si všetci sadli za jeden stôl tak mi začala vyčítať
      všetko začala ma urázať a vybuchla som chytila som ju za krk to iste sa
      stalo o 4–5mesiacov potom ale oveľa horšie bolo s mamou už nežijem od
      prvej vlny bývam u priateľa lebo som už nevládala sňou bývať mala
      nového priateľa a vždy keď tam bol tak sa chovala úplne povišenecky aj
      voči mne od vtedy sa ani veľmi nehadame do dnes na pár dní sme si muselis
      priateľom oddychnuť od seba a aj tak som chcela ísť na návštevu ku babke
      2dva dni boli uplne super dokým sa sem mama nenasáčkovala ona je strašne
      energetická osoba a furt len rozpráva a babka moja neni na tom najlepšie a
      taký typ človeka ako je moja mama vie odsiaknúť aj tú poslednú energiu
      z duše tak som jej hovorila cely den aby sem neprišla aj tak prišla čo ma
      naštvalo tak som si povedala svoje a dnes večer babke začala vyčítať veci
      kvôli ktorým je takto psychicky chora vysla som z dveri a som sa iba pozerala
      na mamu že či je normána a začala si do mna že na mna zavolá políciu a
      že každy ma neznáša a že sa vždy len lutujem a že som jedna nevdačna
      malá kurva takže som ju chytila 3× neviem aký je problém so mnou ale ja to
      už celé chcem skončiť

    Ukázať 2 vlákna odpovedí
    • Autor
      Odpovede
      • #3028 Odpovedať

        Anonym

          Linka detskej dôvery:

          Ahoj, Mia, prešla si si ťažkým a dlhým obdobím, plným situácií,
          v ktorých by žiadne dieťa nemalo ostať samé. Veľmi oceňujem, že si
          našla odvahu napísať nám a urobila tak prvý krok k tomu , aby si svoju
          situáciu začala riešiť. Aj keď sa Ti zdá, že si na to všetko sama a
          nemáš sa o koho oprieť, sú tu ľudia a organizácie, ktoré ti môžu
          pomôcť, alebo aspoň ukázať správny smer. Niektoré spomenula TV. Napísala
          si do Rovesníckej poradne Linky detskej dôvery. Tvoje problémy sú však pre
          rovesníckych poradcov príliš tvrdým orieškom. Nemajú dosť skúseností,
          ani odborných znalostí, aby Ti pomohli riešiť Tvoju situáciu. Môžu Ťa,
          tak ako Nina, podporiť, aby si vyhľadala odbornú pomoc. Preto by som Ti
          odporúčala využiť niektorý z kontaktov, ktoré nájdeš nižšie na tejto
          stránke a osloviť odborníkov Linky detskej dôvery. Majú skúsenosti
          s podobnými situáciami, a s rozhovormi s mladými ľuďmi. Budú spolu
          s Tebou hľadať také riešenia, ktoré Ti pomôžu Tvoje problémy
          zvládnuť. Verím, že to spolu dokážeme. Prajem Ti veľa síl a odhodlania.
          Tvoja Linka detskej dôvery.

        • #3029 Odpovedať

          Anonym

            TV:

            Ahoj Mia. My dospelí robíme chyby. A niekedy si to uvedomíme až neskor.
            Tiez sa stava, ze nevidíme to, co mame pred nosom.. Som si istá, ze su
            v tvojom okolí ľudia, ktorým na tebe veľmi záleží. Mozno ten pocit
            nemáš, keď sa nenašiel niekto, kto by ti situáciu pomohol riešiť.
            Myslím, ze to nie je preto, ze by pomôcť nechceli, len nevedia o tom ako sa
            cítiš a co prežívaš. Mozno máš pocit, ze to predsa musia vidieť co sa
            deje.. Ale niekedy fakt prehliadneme aj to co bije do očí. Skus sa o tom
            porozprávať s niekym, s kým sa cítiš bezpečne a prijemne. Mozno nejaká
            ucitelka, kľudne aj taka ktorá ta neučí, ale je ti sympatická, triedna
            alebo kľudne susedia, rodičia nejakých spolužiakov alebo školský
            psycholog. Skus ich poprosiť o kúsok času, ze by si s nimi chcela hodiť
            rec. Viem, ze je ťažké poprosiť o pomoc a rozprávať k veciach, ktoré ta
            bolia. Verím však, ze keď sa s tým zdôveriť, uľaví sa ti a zároveň
            nebudeš na to všetko sama, niekto ti pomôže niesť ten náklad, co máš na
            pleciach. Môžeš tiež skúsiť zavolať na detskú linku istoty alebo napisat
            na chat ipcko.sk, kde ti veľmi radi poradia mladi odborníci, ktorí majú
            skúsenosti s podobnými situáciami. Nemusíš sa toho báť, hovoriť budeš
            len o tom, o com ty chceš a nemusíš mať strach z toho, ze by ta odmietli
            alebo tvoje problémy spochybňovali. Drzim ti palce, Mia a ďakujem, ze si
            s problémom neostala sama a vyhľadala pomoc. Záleží na tebe a pomoc
            existuje. Prajem ti všetko dobre, drz sa. A daj nám vedieť ako to cele
            dopadlo, drz sa, pá 🙂

          • #3030 Odpovedať

            Anonym

              Nina:

              Ahoj Mia. Viem Ťa pochopiť,ako sa cítiš a určite to najmä psychicky
              bolí. Vieš ako sa hovorí, všetko zlé je na niečo dobré a taktiež „Viac
              hláv, viac rozumu“. Myslím si, že najlepšie by bolo ak by si zašla
              k psychológovi, hoc len na jedno dve sedenia, prekonzultovať to s ním a
              určite by ti odpovedal viac ako sa dozvieš tu. Bolo by to, určite jedno
              z tých lepších rozhodnutí, akoby si to mala dusiť v sebe a nevedieť si
              rady. Si silné a múdre dievča, držím Ti palce.

          Ukázať 2 vlákna odpovedí
          Odpoveď na: Mia M.: Dobrý večer neviem kde inkde sa mám zdôver…
          Vaše údaje:




          <a href="" title="" rel="" target=""> <blockquote cite=""> <code> <pre class=""> <em> <strong> <del datetime="" cite=""> <ins datetime="" cite=""> <ul> <ol start=""> <li> <img src="" border="" alt="" height="" width="">