Ahojky, ďakujem ti, že si sa zdôveril rovesníckej poradni a že si chceš
pomôcť, pretože toto je spôsob ako sa dostať k psychologickému
poradenstvu aj napriek tomu, že tvoj otec ti neposkytol prístup priamo
k psychológovi. Preto bude super zavolať alebo napísať priamo na našu
linku, kde s tebou budú komunikovať ľudkovia, ktorí sú odborníkmi*čkami.
Je viacero možností, skús nájsť tú, ktorá ti bude vyhovovať najviac.
Môžeš zavolať alebo napísať priamo na linku, či už prostredníctvom
telefónu 0907 401 749, emailu odkazy@linkadeti.sk,
skypu, Skype name: linkadeti, alebo online chatu. Chcem ti však napísať pár
slov. Každý*á kráča po svojej ceste a počas tejto cesty sa stretneš
s rôznymi ľuďmi. Počas toho ako ste spolu sa stávate sebe navzájom
akýmisi sprievodcami, no potom sa vaše cesty rozídu, pretože potrebujete
rásť a dopriať si ten priestor pre seba, prípadne ďalšiu dušičku a to je
úplne v poriadku. No niekedy je super opäť s tou osobou nadviazať kontakt,
pretože si môžete byť opäť prínosom. Preto by som ti poradila, aby si
skúsil kontaktovať nejakého kamaráta*ku, s ktorým*ou si prerušil kontakt.
Viem, že niekedy to je ťažké, no za pokus nič nedáš. Ty sám vieš
najlepšie, prečo tie kontakty skončili a či by nemolo možné nejaký
obnoviť a nájsť v ňom/nej oporu. V živote každý z nás potrebuje
sprievodcov. Potrebujeme pomocníkov, ktorí nám pomôžu pretavovať
negatívnu energiu na pozitívnu. Predstav si to ako takú rastlinku. Rastlina
príma oxid uhličitý (negatívnu energiu) a v malom množstve aj kyslík
(pozitívna energia) chlorofyl, slnečné žiarenie, voda a živiny z pôdy
(pomocníci) jej pomáhajú pretransformovať oxid na kyslík. Samozrejme že
v málinkom množstve vylučuje aj CO2, no kyslík je to hlavné, čo
odovzdáva tomuto svetu a vďaka ktorému môžeme žiť. Možno trochu
zvláštne prirovnanie, ale veírm, že sa chápeme. Je to namáhavý proces,
tak ako je ten tvoj no zvládneš to a vykvitneš, ak sa budeš snažiť a
necháš si pomôcť. A k tvojmu kráčaniu po meste .. myslím, že
väčšina z nás zažila kráčanie v samote a cítili sme sa vtedy ako tí
najviac opustení na zemi. Nie si však sám! Verím, že či už z rodiny
alebo iného okruhu sú ľudia, ktorím na tebe záleží. A aké bude tvoje
leto, nezáleží len od iných. Máš pred sebou stále polku prázdnin, skús
nájsť niečo čo by ťa bavilo a robilo šťastným. Pre mňa to je napríklad
turistika, alebo si sadnúť na vlak /využiť lístky zdarma / a prejsť sa
v neznámom meste. Možno pre teba je to prečítať si knihu, pozrieť
seriál, začať hrať na nejakom hudobnom nástroji, ísť na koncert nejakej
skupiny, vypočuť si podcast, .. A vôbec sa nemáš začo ospravedlňovať,
práve naopak. Ja ti ďakujem za tvoju otvorenosť, viem, že to nie je ľahké
písať o tom čo cítime. Držím ti palce a verím, že veci budú lepšie
ako boli doteraz!