Ahoj Anička. Ďakujeme Ti že si nám napísala do rovesníckej poradne.
Cením si Tvoju odvahu a chcenie vyriešiť túto situáciu. Ďakujem za Tvoju
odvahu napísať nám. Píšeš že Ťa trošku trápi tvoja postava. Nemusíš
byť vôbec nešťastná. Každý sme iný, máme iný typ postavy, genetiku a
metabolizmus. Bulímia však nie je riešením. Radšej sa pokús malými
krôčikmi začať s nejako pohybovou aktivitou. Aj 10 minút chôdze na deň
je super začiatok. Sebapoškodzovanie taktiež nie je východisko
z problémov. Dúfam, že sa k tomuto kroku neodhodláš a s niekým sa o to
porozprávaš. Hovoríš, že sa cítiš, akoby si mala už mať priateľa,
akoby sa to očakávalo. Je možné, že je tento pocit odrazom Tvojich
vlastných nárokov, tiež sa však môže stať, že je len dôsledkom tlaku
okolia. Vidím, že píšeš, že sa ťa zmocňuje pocit, že by si sa mala
zmeniť, že teraz tvoje Ja si vyžaduje úpravu. Je cenné, že sa dokážeš
na seba pozrieť s toľkou sebakritikou. Rád by som Ťa však povzbudil, aby
si ponechala tieto myšlienky v rovine uvažovania, aby si neprispôsobila svoj
obraz okoliu. Teší ma, že v úvode píšeš, že si teraz spokojná sama zo
sebou a prajem Ti, aby tento pocit vytrval, určite je oprávnený. Chápem, že
to musí byť náročné a tvoja situácie určite nie je ľahká ale
samovražda nie je riešením. Odporúčam ti obrátiť sa na odbornú pomoc,
či už je to školský psychológ alebo výchovný poradca, oni totiž
najlepšie vedia ako pomôcť. Taktiež je nápomocné ak sa zveríš niekomu,
komu dôveruješ. Zo svojej orientáciu sa netreba báť, je to niečo, čo je
tvojou súčasťou a niečo, čo zmeniť nevieš. Každý človek je viac ako
jeho sexualita, je to súčasťou tvojho charakteru ale nedefinuje ho. Chápem,
že tvoj strach môže prameniť i z predsudkov v spoločnosti ale je
dôležité sa zmieriť s tým, že ľudia môžu mať i negatívnu reakciu a
presne tí ľudia, nie sú pravý priatelia, pretože ťa neakceptujú za to,
kým si. Nemôžeme zmeniť ľudí, to plynie aj z dievčat ktoré o tebe
hovoria za tvojim chrbtom. Skús to brať z nadhľadom a zasmiať sa tomu, tak
uvidia že ťa ich reči netrápia a oni prestanú. Učiť sa v inom jazyku ako
Tvojom materinskom musí byť pre Teba náročné a je veľmi obdivuhodné, ako
to zvládaš. Ak máš podozrenie, že by si mohla mať dislexiu alebo
disgrafiu, neváhaj kontaktovať školského psychológa alebo výchovného
poradcu. Samozrejme, skús najprv osloviť rodičov, ktorí Ti s tým môžu
pomôcť. Poruchy sústredenia sú v dnešnej rýchlej dobe plnej rôznych
stimulov čoraz častejšie. Nemusíš mať nutne ADHD, ale samozrejme to nie je
vylúčené. Pre diagnostiku je nutné navštíviť odborníka – psychológa,
špeciálneho poradcu. So všetkým spomenutým sa dá pracovať a nájsť
vhodné riešenie, aby si sa cítila lepšie a netrápila sa. Verím, že nad
všetkým popremýšľaš a nájdeš správne riešenie.