Ahoj. Je super že si sa rozhodla prísť a zdôveriť sa. Povedať prepáč
a ospravedlniť sa môže byť v skutku niekedy nepríjemné keď si svoju
chybu uvedomíme. Skús to rodine vysvetliť že ti je to nepríjemné. Možno
zistíš že v tom nie si sama a ostatní ti budú môcť poradiť. Povedz
alebo im to nejako ukáž že ti to je ľúto. Ak na tom chceš zapracovať
môžeš si slovíčko “prepáč” postupne pridávať do života. Nabudúce
keď sa stane nejaká malinká nevinná chybička skús povedať “sorry” a
podobne. Pokús sa si na to nejako zvyknúť aby ti to potom prišlo normálne.
Môžeš začať pri malých chybičkách až kým sa nedopracuješ k trochu
väčším chybám. Všetci robíme chyby a je to tak dobré. Je dôležité aby
sme si svoje chyby uvedomili a boli za ne zodpovední. Chyby sú ale aj našim
veľkým učiteľom a chyby sú dobré. Keď už si odhodlaná na sebe pracovať
tak viem že to určite zvládneš.

Ahoj, ďakujem, že si napísala práve do rovesníckej poradne. Tvoja
otázka vôbec nie je nevhodná, naopak, je super, že na sebe chceš pracovať
a uvedomuješ si aj svoje nedostatky. Ospravedlnenie nemusí byť vždy ľahké.
Niekedy nám po ňom síce veľmi odľahne, ale proces, kým sa k nemu
odhodláme, môže byť veľmi náročný. Je prirodzené, že je pre človeka
náročné priznať chybu – či už keď sa zle zachováme, rozhodneme alebo
povieme niečo, čo neskôr ľutujeme. Ospravedlnenie však nie je znakom
slabosti, ale práve naopak znakom vyrovnanosti, schopnosti sebareflexie a úcty
k druhému. Tvoji rodičia a priatelia si o Tebe určite nebudú myslieť nič
zlé, ak sa im ospravedlníš – nemajú dôvod, je to predsa prejav toho, že
Ti na nich záleží. Veľmi Ti držím palce, určite zvládneš prekonať svoj
strach!