• Táto téma je prázdna.
  • Autor
    Téma
  • #4500 Odpovedať

    Anonym

      Anonym:

      Ahojte, píšem sem, lebo potrebujem trochu pohľad na vec. V skratke,
      nedávno som sa dozvedela, že jeden môj kamarát (ale poznáme sa len
      z internetu) zneužíval dieťa. Mám ho naozaj veľmi rada,ale toto ma
      zasiahlo a už sa na neho nedokážem pozerať tak ako predtým. Bolo to veľmi
      dávno a už to nerobí. Zmenil sa k lepšiemu. Na jednej strane je teraz
      o dosť lepší a viem, že v srdci je dobrý človek (videla som u neho
      trochu aj ľútosť za to, čo urobil) ale na druhej strane mám pocit že to
      ospravedlňuje (napr. vravel že podľa zákona spáchal takýto zločin ale
      reálne to nebolo nič násilné, nenútil ju do toho takže sa vlastne nič
      vážne nestalo všakže). Pre info, mal 16 keď to spravil, čo je podľa mňa
      dosť vysoký vek aby si uvedomil že to, čo robil, je zlé. Úplne to zmenilo
      môj pohľad na neho ale na druhej strane ho mám stále veľmi rada a nechcem
      ho stratiť… Poraďte prosím čo robiť.

    Ukázať 1 vlákno odpovedí
    • Autor
      Odpovede
      • #4501 Odpovedať

        Anonym

          Nikol, rovesnícka poradkyňa:

          Ahoj, ďakujem, že si napísala do Rovesníckej poradne. Na tvojom mieste by
          som sa cítila úplne rovnako. To, čo tvoj kamarát urobil, sa nedá
          ospravedlniť, ale chápem, že keď si ho spoznala, v tvojich očiach bol
          človek s dobrým srdcom a stále ho tak vidíš. Je normálne, že teraz je
          pre teba ťažké preniesť sa cez to, čo urobil. Ak by si mala pocit, že to
          veľmi zasahuje do vášho kamarátstva, necíť sa zle. Ako napísal Dano,
          tvoje emócie sú opodstatnené. Neboj sa kamarátovi povedať o tom, ako celú
          situáciu vnímaš. Verím, že sa vám podarí všetko si vykomunikovať.
          Držím palce!

        • #4502 Odpovedať

          Anonym

            Dano, rovesnícky poradca:

            Ahoj, som rád, že si napísala. Nikto z nás nie je bezchybný. Sme predsa
            len ľudia. Je normálne, že v živote urobíme činy alebo rozhodnutia,
            ktoré neskôr oľutujeme. Podstatné je, aby sme si tie chyby uvedomili,
            poučili sa z nich a nekonali tak aj v budúcnosti. Tvoje pocity sú
            opodstatnené, no skús sa nad tým, čo cítiš zamyslieť a skús pochopiť
            čo cítiš. Ak by si niečomu nerozumela alebo by si si s tým ešte stále
            nedokázala pomôcť, tak sa skús so svojím kamarátom porozprávať. Skús sa
            mu zdeliť so svojimi pocitmi, on to určite pochopí. Neboj sa, ak sa Ti on so
            svojím problémom zveril, tak Ti naozaj dôveruje a váži si Ťa, takže
            podľa mňa bude rád, ak mu to opätuješ a vyjasníte si to. Nemusíš sa
            báť, lebo už teraz viem, že to dobre dopadne 🙂 Ale ak by si mala ešte
            nejaké ďalšie otázky, som tu pre Teba.

        Ukázať 1 vlákno odpovedí
        Odpoveď na: Anonym: Ahojte, píšem sem, lebo potrebujem trochu …
        Vaše údaje:




        <a href="" title="" rel="" target=""> <blockquote cite=""> <code> <pre class=""> <em> <strong> <del datetime="" cite=""> <ins datetime="" cite=""> <ul> <ol start=""> <li> <img src="" border="" alt="" height="" width="">