Ahojte, rada by som sa spýtala niekoho staršieho o radu, prípadne čo by
ste spravili na mojom mieste.. v 14 rokoch som bola pravidelne psychicky
nútená do pohlavného styku s mojím doterajším partnerom.(On mal už 15)
Nebolo to žiadne vydieranie ale stále o tej téme rozprával a chcel to
odomňa aj keď som mu veľakrát povedala že na to nie som pripravená. Chcela
som počkať do svadby alebo aspoň do vyššieho veku. Bola som strašne smutna
zo seba že to nechcem keď to k vzťahu patrí a presne to som mu povedala.
Bol sebecký a myslel len na svoj zážitok z toho tak sme to pravidelne
robili. Avšak ako som už spomenula stále sme vo vzťahu a už ubehlo veľa
mesiacov odkedy ma pochopil a robili sme to naposledy. Bohužiaľ na to stále
myslim a stále mu to vyčítam. Chcela som sa cítiť ako dar pre muža a nie
byt o to v 14 rokoch pripravená. Cítim sa, že mi to zobralo detstvo.
Nedokážem mu to odpustiť a v poslednej dobe sa mi začal hnusit už aj jeho
dotyk čo obaja ťažko znasame. Nechcem sa rozísť pretože je tu stále pre
mňa keď sa o tej veci potrebujem porozprávať a viem že mu je to ľúto a
že sa zmenil. Teraz by to už nespravil. Rada by som to povedala nejakému
dospelému osobne ale nemám komu a ani to nechcem blízkym ľuďom vešať na
nos. Preto by som sa rada spýtala čo mám robiť podľa vás? Ako dostať
z hlavy tie zlé myšlienky ohľadom toho? Ako dostať z hlavy tú myšlienku,
že mi ublížil? Ako sa z toho dostať a cítiť sa zas čisto ako pred tým
než som to panenstvo stratila? Rada by som vyhľadala odbornú pomoc ale moji
rodičia sa o tom nemôžu dozvedieť..