Ahoj. Sme veľmi radi že si sa nám ozvala so svojím problémom. pokúsime
sa ti s tým čo najviac pomôcť. Neviem či ti to pomôže ak ti poviem že
v tom nie si sama. Tento problém má veľa tínedžerov lebo keď ľudia
dospievajú tak sa na veci pozerajú už z iného pohľadu. preto dospievanie
s rodičmi nie je vždy zrovna ideálne. je dôležité si uvedomiť že tvoji
rodičia tiež žijú život po prvýkrát. Týmto nechcem povedať že to čo
robia je adekvátne. Pokús sa nájsť si situáciu keď nebudú v strese a
pokojne sa s nimi porozprávať s porozumením a rešpektom. Ak to nepomôže
môžeš sa obrátiť na iného člena rodiny ktorý by ti s tým mohol
pomôcť. Veríme že sa tvoja situácia zlepší. Pokojne nás môžeš
budúcnosti kontaktovať a my ti s radosťou pomôžeme.

Ahoj ďakujeme že si nám napísala a ze si sa zdôverila s tvojou
situáciou ktorý ťa trápi. Môžeš sa porozprávať s nejakým dospelým
buď z rodiny alebo s učiteľom kludne aby sa porozprávali s tvojimi
rodičmi a dohovorili im že chápu že máš menšieho brata a ten potrebuje
väčšiu pozornosť. Je dôležité však aby aj tebe dávali takú istú
pozornosť a lásku. A keďže si vo veku 14 rokov je to pre teba zraniteľné
obdobie a potrebuješ oporu hlavne vo svojich rodičoch. Dúfame že sa táto
situácia vyrieši a ak náhodou nie tak sa nám môžete znova ozvať. Sme tu
pre teba.

Ahoj! Verím, že si prechádzaš naozaj náročným obdobím. Dospievanie
samo o sebe nie je hračka a snažiť sa robiť všetko na 1000% už vôbec
nie. Obzvlášť vtedy ak necítiš, respektíve nemáš podporu od vlastných
rodičov. Patrí ti obdiv zato, že napriek tomu sa snažíš na 100% a
nevzdávaš to! Aj za tvoju vynaloženú snahu a za to, že si nám napísala.
Myslím, že by bolo super (aj keď je to náročné) porozprávať sa s nimi.
Povedať im úprimne pokojným hlasom ako sa cítiš a čo na tebe zanecháva
ich správanie. Ak sa bojiš, že by ťa nevypočuli, prerušili v polke vety a
pod., môžeš skúsiť list. Napísať mamke/ockovi čo máš na duši, ako ich
ľúbiš a že by bolo pekné počuť to od nich tiež. Poprípade ak máš
v škole učiteľku/učiteľa s ktorým si dobre rozumieš a dôveruješ mu,
povedať mu o svojich ťažkostiach. Môžeš tiež skúsiť niekoho dospelého
z rodiny/blízkych. Napr. starých rodičov, kamošku tvojej mamky atď.
Povedať im o tvojich trápeniach a cez nich dať túto informáciu
k rodičom. Nie každý vie prejaviť city tak, ako by sme chceli a
potrebovali. Skús si všímať aj maličkosti, keď ti povedia nech si vezmeš
mikinu ak odchádzaš von .. vnímame to často x ako ich buzeráciu, pritom im
len záleží na našom zdraví. Aj tieto drobnosti dávajú znak, že im na
nás zaleží. Aj keď je jednoznačné, že „ľúbim ťa“ by malo dieťa od
rodiča počuť. Vek 18 rokov predstavuje pre mnohých slobodu a koniec
trápenia s rodičmi ale koniec koncov je to vek, kedy sme stále na nich
závislí a málokto sa dokáže v takom veku osamostnatniť. Verím, že sa
dokážete porozprávať a váš vzťah sa zlepší. Ak by si sa chcela
porozprávať viac, môžeš nás tiež kontaktovať na linke či čete. Držím
ti palce!