- Táto téma je prázdna.
-
Téma
-
Anonymná:
Ahojte, hneď na úvod poviem že toto nie je môj prvý príspevok ale už
ani neviem koľkatý… No mám taký problém. Vlastne je tých problémov viac
a pokúsim sa ich čo najlepšie opísať. Ťažko si hľadám priateľov a
ešte ťažšie je s nimi priateľstvo udržať. Už veľa priateľov ma
opustilo a ja kvôli tomu často ani nemám chuť sa s niekým začať
kamarátiť, lebo sa bojím sklamania a opustenia. Vlastne sa stále bojím, že
mi niekto ublíži a nechá ma tak. Vždy mám taký pocit v sebe, že aj keď
je ku mne ten človek milý, tak mi ublíži a stačia len maličkosti, napr.
to, že si niekto nespomenie na moje narodeniny, alebo ten najmenší konflikt,
aby som si myslela, že ma daný človek nemá rád. Len málokedy dokážem
prijať kompliment, väčšinou mám pocit, že mi daný človek klame. Je
strašne komplikované to popisovať… A celkovo mám pocit, že ma ľudia
nemajú radi. Najradšej som sama, len tak sa dokážem uvoľniť a byť sama
sebou. Medzi ľuďmi sa absolútne nedokážem uvoľniť, stále sa snažím
kontrolovať, aby som bola perfektná a stále si kladiem otázku, či ma majú
radi, čo si o mne myslia atď. Pripadám si akoby som mala niekoľko
osobností, ktoré striedam podľa toho, v akom prostredí som a vďaka čomu
ma budú mať ostatní radi. Nedokážem sa uvoľniť a byť sama sebou, lebo sa
bojím, že náhodou niečo urobím zle a potom ma nebudú mať radi, čo si
o mne pomyslia atď. Bojím sa, že ma nikto nebude milovať, ak zistia, aká
skutočne som. Bojím sa, že ma opustia a sklamú. Ja vlastne ani poriadne
neviem, kto som… A nenávidím sa. Neviem, či to môže súvisieť s tým,
že som ešte ako malé dieťa bola šikanovaná a odmietaná, a odvtedy som
takáto – bojazlivá, úzkostlivá, podozrievavá atď., alebo ja už fakt
neviem… Ospravedlňujem sa, že je to napísané dosť chaoticky a tak, ale
nevedela som to inak vyjadriť a skrátiť sa to nedalo.