Ahojte, mám taký problém. Na hodine telesnej výchove teraz hráme
volejbal, nie som v ňom najlepšia. A vždy keď ho ideme hrať, v tíme sa
NIKDY nedostanem k tomu že by som mohla loptu odraziť. Nikdy. Moje
spoluhráčky vedia že mi volejbal nejde a preto mi nedôverujú s tou loptou.
Vždy keď nejaká chytí tú loptu, otočí sa na mňa a potom okamžite sa
otočí na druhú spoluhráčku a prihra jej, aj keď ja som pri nej oveľa
bližšie. Priznávam sa, že volejbal mi moc nejde, ale keď mi naša
učiteľka vraví „dievčatá snažte sa viac“ a pozerá sa na mňa tak je
mi fakt nepríjemne. Každú hodinu hráme s fakt tvrdou loptou, s ktorou sa
mi veľmi ťažko podáva, za asi 8 krát čo som išla podať som ani
jedenkrát neprehodila, cítila som sa nesmierne trápne a nahnevene. Keď ide
na mňa lopta, nejaká spolužiačka mi skočí do cesty a odrazí ju za mňa.
Rozumiem, že mi už lopta veľakrát spadla a nepodarilo sa mi ju odraziť
správne ale na tej telesnej sa mi fakt nedostáva šanca si zahrať. Som už
v takom bode, že sa spolieham na ostatné spoluhráčky že to chytia za mňa
lebo mi je to úprimne už jedno. Občas sa však stane, že to nechytia a ja
som potom tá zlá ale vždy keď tá lopta išla PRIAMO na mňa tak to niekto
odrazil za mňa. štve ma to. Neskutočne, ale nemám chuť to nejako extra
riešiť keďže som momentálne v 9 ročníku a mám mnoho iných
dôležitejších veci na starosti. Po každej hodine telesnej som permanentne
nahnevaná, smutná a cítim sa akoby bola všetko moja chyba. Toto sa deje už
od 5 ročníka. Moja trieda je plná športových ľudí a ja som jediná
ktorej šport nejde, nachádzam sa tam medzi profesionálmi a oni odo mňa
očakávajú rovnaký výkon a potom sa na mňa hnevajú a ohovárajú ma len za
to, že neviem hrať volejbal.