Ahoj. Volám sa Viki. Ako 9 ročné dievčatko som bola sexuálne zneužívaná. Ale nikomu som o to nepovedala. Teraz mám skoro 11 rokov. Ale bojím sa to povedat niekomu dospelému? Čo mám robiť?
Ahoj Viki, som rada, že si napísala do rovesníckej poradne. Už len to, že si sa odhodlala napísať nám je veľký krok vpred. Rozumiem, že to pre teba musí byť veľmi náročné a je normálne, že máš obavy z toho ako to oznámiť dospelým. Ak by to bolo pre teba jednoduchšie, mohla by si o tom povedať nejakej svojej kamarátke alebo súrodencovi a požiadať ich, aby ti to pomohli povedať tvojim rodičom, alebo inému dospelému, ktorému ty doveruješ. Môžeš sa obrátiť aj na školskú psychologičku, alebo učiteľku, s ktorou máš dobrý vzťah. Chápem, že máš z toho rozhovoru strach, no je dôležité, aby si sa niekomu zdôverila a nebola na celú situáciu sama. Môžeš sa obrátiť aj na našu linku detskej dôvery prostedníctvom telefónu; 0800 221 021, mailu: poradna@linkadetskejdovery.sk, alebo chatu, kde sa môžeš porozprávať s odborníkmi. Veľmi ti držím palce a prajem veľa síl, aby si našla dostatočnú odvahu zdôveriť sa blízkym, aby si v tom nebola sama
Ahoj Viki, veľmi ma mrzí, čím si si musela prejsť. Takým niečím si nezaslúži prejsť nikto, a je dôležité, aby si vedela, že to, čo sa stalo, nebola tvoja chyba. Nikto nemá právo ti ubližovať. Je veľmi odvážne, že si nám o to sem napísala. My ti tu veríme a uvažuješ správne, že povedať o tom dospelému je veľmi dôležité. Viem, že je to nesmierne náročné, ale to, čo sa ti stalo, je naozaj veľmi vážne a je dôležité, aby si o tom povedala niekomu dospelému, kto ti môže pomôcť. Ako som už spomínala, nebola to tvoja chyba a nemáš sa za čo hanbiť. Vinu a hanbu by mal cítiť ten, kto ti to urobil. Dokázala by si určiť nejakých aspoň 5 dospelých ľudí, ktorým dôveruješ a ktorým by si to mohla povedať? Napr. maminka, otec, učiteľka v škole atď. Ak by to nevyšlo na prvýkrát, chcem ťa povzbudiť, aby si išla za ďalším dôveryhodným dospelým a povedala mu to. Vždy sme tu pre teba aj my. Veľmi ti držím palce.
Ahoj Viki mrzí ma veľmi čím si si musela prejsť nebolo to fér a nezaslúžila si si to v žiadnom prípade. Rozumiem tvojmu strachu o tom povedať niekomu dospelému navrhovala by som aby si to skúsila povedať niekomu blízkemu mamine tatinovy alebo tete ujovi pripadne môžeš aj nejakej pani učiteľke v škole ktorú maš rada. Alebo si to môžeš skúsiť napísať na papier a dať to mamine prečítať alebo inej dospelej osobe niekdy je lepšie si to napísať pretože občas sa nám ťažko hovorí o veciach no ja verím že to dokážeš budem ti v tom držať place.
