Dobrý deň, toto bude asi trochu nezvyčajná a divná otázka ale ja sa len
potrebujem na niečo opýtať, hoci sa za to stále tak trochu hanbím. Keď som
mala 6 a pol roka tak som nastúpila do školy. Moja spolužiačka mi tam
vysvetľovala veci okolo sexu atď. a vtedy som ešte nevedela, čo to je, ale
prirodzene som bola zvedavá a tak. Keď som sa potom kúpala vo vani s mojou
sestrou, ktorá mala niečo cez 2 roky tak som ju bozkávala na pohlavných
orgánoch (to, o čom mi hovorila tá spolužiačka). Poprosila som ju nech to
potom nehovorí môjmu otcovi. Nerobila som to vyslovene proti jej vôli, ale
nepýtala som sa na jej súhlas, len som jej to začala robiť, čo ma dlhú
dobu trápilo a pripadala som si, akoby som ju zneužila. No teraz spolu máme
krásny vzťah, ona je úplne v poriadku a zdá sa, že si na to ani
nepamätá. Len ja mám občas výčitky, že či predsa len som sa takto
náhodou nedopustila zneužitia a či to bolo OK… Už je to lepšie, zvlášť
keď viem, že tie výčitky svedomia sú asi neprimerané vzhľadom na
situáciu a to, že ona sa o tom vôbec nezmieňuje a máme spolu krásny
vzťah… Len niekedy keď napr. v médiách sa hovorí o tom, ako sa deti
spolu takto hrajú, tak niektorí hovoria že napr. vekový rozdiel by tam nemal
byť viac ako 3 roky a podobne… Viem je to asi blbosť a snažím sa už
takýmto veciam vyhýbať ale ja mám potom niekedy pocit že som hrozná osoba,
pedofil, že som zneužila dieťa a takto. Teraz už je to lepšie ale stále
mám občas výčitky. Racionálne viem, že je to maličkosť, ktorou sa
trápiť nemusím, no niekedy ma prepadnú takéto výčitky svedomia, že som
sa naozaj mala najprv spýtať, že to naozaj bolo zneužitie a tak…
A niekedy mám strach, že sa následky u nej prejavia niekedy v budúcnosti
a tak. Často zvyknem mávať takéto obavy, ktoré sa nikdy nenaplnia, takže
toto asi bude tiež prípad, no neviem… Dúfam že mi rozumiete a nebudete ma
považovať za hroznú osobu… Len som sa trochu potrebovala z toho
vyrozprávať a možno sa uistiť, či som sa naozaj dopustila zneužitia
dieťaťa… Vďaka za pochopenie a pekný deň želám.