Také isté pocity mám ja

Ahoj, Emília. Vidím, že si prechádzaš ťažkým obdobím. Vždy, keď
nás niečo trápi, je dôležité, aby sme na to neboli sami. Preto je dobré,
že si napísala do Rovesníckej poradne. Skúšala si o svojich pocitoch a
situácii doma povedať niekomu v rodine, v škole? Ak máš pocit, že by si
sa radšej zdôverila niekomu nestrannému, môžeš kontaktovať aj odborníkov
na Linke detskej dôvery cez mail (odkazy@linkadeti.sk),
Skype (linkadeti), telefón (0907 401 749) alebo chat. Najmä my, mladí
ľudia často zažívame obdobia, kedy sa hľadáme, meníme sa, a to je úplne
normálne. Skúšame rôzne hobby, zisťujeme, v čom sme dobrí… Súhlasím
s tým, čo napísala B. Každý z nás svoj voľný čas trávi inak. Keď si
nájdeme niečo, čo nás baví, nie je dôležité to, ako dobre nám tá
činnosť ide ale to, že si pri tom vieme oddýchnuť, zabaviť sa. Mnohým sa
dokonca stáva, že nové hobby objavia až v dospelosti. Nevzdávaj to. Budem
ti držať palce, aby sa tvoja situácia čoskoro vyriešila.

Ahoj, Emília, niekedy máme pocit, že nám nič nejde lebo robíme veci,
ktoré nas jednoducho nebavia. Je to normálne a stáva sa to každému,
napríklad keď musíme chodiť na predmety ktoré nás nezaujímajú alebo nás
rodičia nútia do nejakých koníčkov. Naopak by som sa rada opýtala či je
niečo čo ťa baví robiť odhliadnuc od výsledkov, totiž každý niekde
začína a byť v niečom najlepší nie je to dôležité, ide o to či nás
to baví a či nám to niečo dáva. Verím, že existuje aktivita, ktorá ťa
baví hoci by to bolo len trávenie času s kamoškami alebo čítanie kníh.
Je mi ľúto že tvoj otec na teba zvyšuje hlas, niekedy sa to však stáva
keď su ľudia rovnako unavení a vyťažení ako sa možno cítiš ty. Alebo je
to niekedy preto aby sme ich lepšie počuli nakoľko majú pocit že ich
,,nepočúvame“. Neviem ti však konkrétnejšie poradiť nakoľko neviem prečo
na teba kričí. Dúfam, že sa to čím skôr zlepší a toto obdobie sa
prenesie do niečoho príjemnejšieho 🙂