Ahoj, Gabika, úplne som sa našla v tvojej správe. Pred pár mesiacmi sa
so mnou rozišiel chalan (tiež bol môj prvý frajer a ja jeho prvá frajerka),
pretože „nám bolo lepšie ako kamarátom“. Myslím, že presne viem, čo
cítiš. Tiež som nechápala, lebo sme mali pekný vzťah a typek ma zo dňa na
deň odstrihol zo svojho života. V prvom rade je mi ľúto, že sa ti toto
stalo. Hlavne z tohto nemôžeš viniť seba. Niektorí chalani ešte nevedia,
čo poriadne chcú a nie sú „pripravení“ na vážnejší vzťah. Takisto
(z vlastnej skúsenosti), napriek tomu, že on je ten, ktorý ti ublížil, je
úplne normálne, že ti chýba a môže trvať aj niekoľko
týždňov/mesiacov, kým na to celé prestaneš myslieť a pôjdeš v živote
ďalej. No a čo sa týka toho, či máš zabojovať… Ja som to skúsila a
keď sa teraz pozriem späť, tým, že som sa mu ozvala som stratila asi
všetku sebaúctu, ktorú som mala (napriek tomu, že vtedy som sa cítila tak, že to
urobiť musím). Zároveň to „zabojovanie“ však bolo niečo, čo mi
pomohlo konečne si uvedomiť, že mi to za to fakt nestojí, venovať typkovi
môj čas, energiu, lásku, pretože jemu na mne už fakt nezáleží
(presvedčil ma o tom na našom poslednom stretnutí, kedy som chcela
„zabojovať“). Čiže v konečnom dôsledku som aj rada, že som to
urobila – pomohlo mi to nechať ho ísť. Bestie, pokiaľ máš pocit, že
o komunikáciu s tebou on už fakt nestojí, tam bohužiaľ už nemá zmysel
bojovať… On si nezaslúži, aby si sa kvôli nemu trápila. Môžeš mu napr.
napísať správu o všetkom, čo ťa trápi, aby si si vybila zlosť. Mne
tiež pomohol denník a celkom pomohli aj pesničky o rozchodoch, broken hearts
atď. čo znie klišé, ale pomohlo to. 🙂 Každopádne, sústreď sa hlavne na
ľudí, ktorí ťa majú radi a stoja pri tebe – oni si zaslúžia tvoju
lásku, nie niekto, kto ťa len tak nechá. A hlavne si váž seba – si
krásna mladá baba a nezaslúžiš si cítiť sa zle kvôli nemu! Drž sa. :*
PS: ak by si chcela viac pokecať, môžeš mi napísať na IG –
nikollele. 🙂