Kaja, nevadí, ak chceš, môžeš mi napísať mail na adresu nikuska11@centrum.sk a
prípadne sa dohodneme na inej soc. sieti 🙂

Ahoj Adam, ďakujem, že si sa pridal do diskusie na rovesníckej poradni.
Taktiež ma Tvoja situácia mrzí. Vidíš, že v takejto situácii nie si
sám. Je normálne, že nám v tomto veku ľudia do života prichádzajú aj
odchádzajú. Veď sa predsa všetci vyvíjame a meníme. Je super, že si
uvedomuješ, že so správaním svojich spolužiakov nesúhlasíš a nechceš sa
správať rovnako, no zároveň by si chcel zapadnúť. Skús sa poobzerať
okolo seba, či nenájdeš niekoho, s kým si rozumieš a máte podobné
hodnoty. Zopakujem vetu, ktorú som písala aj Kaji. Základ je na ceste
hľadania nových priateľov nestratiť samého seba. Mysli na to a určite
nechoď proti tomu, čo Ti je prirodzené a príjemné. Držím Ti palce,
určite toto obdobie zvládneš!

Ahoj Kaja, ďakujem, že si napísala práve do rovesníckej poradne. Mrzí
ma Tvoja situácia. Zvykne to tak byť, že keď sa nám v živote nefunguje
viac vecí naraz, máme pocit, že už nefunguje vôbec nič. Vtedy je
dôležité neprepadať zúfalstvu. Vyrozprávať sa o svojich problémoch a
nedržať ich v sebe je určite správny krok. Zatiaľ tak môžeš urobiť
napríklad školskému psychológovi/škol­skej psychologičke alebo aj tu na
Linke Detskej Dôvery. Medziľudské vzťahy nie sú vždy jednoduché, ale je
dôležité na nich pracovať. Skúste si s rodinou nájsť k sebe cestu –
pomôcť môžu nejaké spoločné aktivity (prechádzka, výlet, spoločenská
hra, film, spoločné varenie alebo pečenie) a najmä porozprávať sa.
Najlepšie je ak má každý možnosť vyjadriť svoj názor a pohľad na
situáciu a zároveň sa navzájom počúvate a rešpektujete. Takto dôjdete ku
kompromisu a riešeniu, ktoré bude vyhovovať všetkým. Nie vždy si človek
v kolektíve triedy automaticky nájde aj ľudí, s ktorými si rozumie. Ale
super je, že máme (takmer vždy) viacero možností. Ani stredná škola
určite nie je iba jedna a je dôležité aby si sa na nej cítila dobre. To,
že tam budeš s bývalými spolužiakmi ale samozrejme neznamená, že sa na
nej automaticky nebudeš cítiť dobre. Budú tam predsa aj iní ľudia,
s ktorými môžeš nájsť viacero spoločných tém. Trieda nie je jediné
miesto, kde si môžeš hľadať ľudí, s ktorými si rozumieš. Môže to
byť napríklad aj skrz nejakú záujmovú aktivitu alebo v škole (v inej
triede), medzi susedmi, vzdialenejšou rodinou… Je však dôležité pri tejto
ceste hľadania priateľov nestratiť samú seba. Veľmi Ti držím palce!

Viem že my takých kamarátov fakt netreba ale je pekné keď cítiš že
niekde do toho prostredia patríš a majú ťa radi takú aká naozaj si ale
zároveň nepotrebujem takých ľudí ako sú oni aj to som si uvedomila celú
ZŠ som to nemala ľahké a ešte stále ani nemám ale už sa to chválabohu
všetko o chvíľu končí a o pár mesiacov príde ten slávny koniec a to
práve posledný deň tam a keď sa už jedná o tých ľudí na SŠ tak idem
do školy v mojom meste a väčšina ich poznám takže viem čo sú zač teraz
nechcem nikoho súdiť ale v meste sú dosť veľa fetakov a alkoholikov a zase
nechcem sa od nich pokaziť sorry ale ig nemám musela som si ho vymazať kvôli
najviac hlúpej veci ktorú som spravila ale rada by som ti napísala

Kaja, je mi fakt ľúto, že toto musíš zažívať, vyzeráš byť fajn
baba… Môžem sa opýtať, prečo si si už teraz istá, že na SŠ to bude
rovnaké? Každý hovorí, že zo SŠ sú „priateľstvá na celý život“,
čo ja viem, či je to 100% pravda, samozrejme asi v každom kolektíve sú
ľudia, s kt. si nesadneš, ale za seba môžem povedať že síce ani na SŠ
nie som „popular“ (aj keď toto mi nikdy úplne netrebalo), určite vnímam
že som akoby viac akceptovaná za to, že som „iná“…a popravde, nikdy
som nemala milión kamarátov a to sa ani teraz nezmenilo, ale fakt som na SŠ
spoznala pár ľudí, za ktorých som vďačná… Očividne prežívaš to, čo
donedávna ja a znie to hlúpo ale mojou najlepšou radou je asi trpezlivosť…
v podstate najdôležitejších ľudí – rovesníkov som stretla úplne
náhodou (napr. v školskej knižnici, na olympiáde), vtedy, keď som to
nečakala… dovtedy som bola osamelá, prestávky v škole som trávila
počúvaním hudby alebo v knižnici a tiež bolo nafigu, keď sme mali niečo
na hodine robiť vo dvojici, lebo som nemala s kým byť…ale ako som už
Adamovi písala, v istom momente som si uvedomila, že radšej tak ako sa pre
niekoho meniť alebo nasilu tráviť čas s ľuďmi, ktorých vôbec nemusím a
ktorí nemusia mňa len preto, aby som bola v nejakej skupinke alebo niekam
zapadla… Nemáš to ľahké, no zároveň nemôžeš povedať, že to už
nebude lepšie. Aj keď to znie klišé, je to pravda: možno to nebude trvať
2 týždne ani 2 mesiace, ale jedného dňa ti bude lepšie a uvidíš
„svetlo na konci tunela“… Silno ti držím palce! (Ak chceš, môžeš
napísať na môj IG: nikollele :))

Nika presne si to vystihla ja to zažívam na ZŠ moja trieda má nikdy
nemala rada lebo som iná ako oni ale už som sa s tým zmierila že to lepšie
nebude a

Ahoj, Adam, ja som to v deviatom ročníku na ZŠ mala presne také isté,
ako ty, prišli k nám tiež všelijakí žiaci z iných tried a ja som nemala
žiadny kamarátov, lebo som bola slušná atď. a nezapadala som do kolektívu
a, neznie to pekne, ale uvedomila som si, že radšej nemať žiadnych
kamarátov ako byť v spoločnosti ľudí, ktorí ma nerešpektujú len preto,
aby „som niekam patrila“… o pár mesiacov som si však našla
kamarátku – siedmačku s ktorou si výborne rozumieme (a na SŠ som tiež
spoznala niekoľko fajn ľudí)… Najdôležitejšie je, aby si bol sám sebou.
Pre nikoho sa nemeň, neoplatí sa Ti zapadnúť do kolektívu, kde si Ťa
nezaslúžia a kde si Ťa nebudú vážiť. Určite zostaň v kontakte (aspoň
online) s kamarátom, ktorý je na gymnáziu,a neboj sa, raz spoznáš
minimálne jedného rovesníka, ktorý si ťa bude vážiť takého,
akým si!

Ja po letných prázdninách nastupujem na SŠ nie som z toho nadšená
kvôli práve tým ľuďom ktorý tam chodia sa mi tam vôbec nechce ale nemám
na výber:)

Ahoj Adam, chápem čo ťa že chceš zapadnúť ale nechceš sa zároveň
správať ako oni ver tomu že by ta na dobre chodníčky nezaviedli skús sa
porozhliadnuť po škole určite sa niekto ako ty tam nájde

Neviem ako to povedať ale už nemám kamarátov. Môj najväčší kamarát
išiel na gymnázium a odsťahoval sa. Potom zlúčili našu triedu s divochmi
z inej triedy a aj z ostatných chalanov sa stali divosi.A ja nechcem
vyvádzať. Ale chcem zapadnúť.

Ahoj Kaja, som rád, že si nám napísala a zdôverila sa nám. Chápem, ako
sa cítiš. Skús sa teraz možno sústrediť viac na seba. Rozvíjaj sa vo
veciach, čo ťa bavia, daj seba na prvé miesto a uvidíš, že časom
kamaráti prídu. Možno by si sa s niekým mohla zoznámiť na nejakom
krúžku, kde by si sa práve venovala niečomu, čo robíš rada. Keď sa
s niekým potrebuješ porozprávať, tak vyskúšaj napríklad rodičov alebo
školského psychológa, ak máš tú možnosť. A ak niekedy mávaš pocit,
že čoskoro “vybuchneš” od toľkých emócii, skús si to napísať do
akéhosi denníčka alebo na papier. Nemusia to byť pravidelné zápisy, iba
keď budeš zo seba chcieť dať von tie pocity. Možno ti to pomôže. Verím,
že ti moje rady pomôžu, a že sa tvoj problém čoskoro vyrieši!