• Táto téma je prázdna.
  • Autor
    Téma
  • #4788 Odpovedať

    Anonym

      Karolína:

      Mám trinásť rokov. Mamka od nás odišla a zostali sme iba traja. Ja ocko,
      štvorročná sestra a ja. Keďže som najstaršia všetky povinností sa
      presunuli na mňa. Môj deň je taký. O 4:30 vzdávam aby som pripravila
      ockovi jedenie, idem sa prezliecť a zatiaľ spravím raňajky sebe a sestre.
      Niekedy sa stíham naraňajkovať niekedy nie. O 6:30 idem budiť sestru a dám
      jej raňajky a Granko. Pomôžem sa jej obliecť a pritom upratujem. Dám sestru
      do škôlky a idem do školy. Poobede prídem zo školy a do 16:00 sa učím.
      O 16:00 idem po sestru do škôlky a idem variť večeru, zapnem práčku,
      povysávam a venujem sa sestre. O 19:00 príde ocko a skontroluje či som
      všetko spravila. A ja potom počúvam ako sa mal v práci. Ja keď začnem
      rozprávať o svojom dní hneď ma zastaví a povie prines mi nabíjačku vždy
      obráti na inú debatu. Žiada odomňa aby som mala iba jednotky. Je toho na
      mňa veľa mám pocit ako keby všetko na mňa padalo. Z takého tempa som
      schudla pätnásť kíl vyzerám ako keby som bola anorektička. Duševne
      nevládzem

    Ukázať 8 vlákien odpovedí
    • Autor
      Odpovede
      • #4789 Odpovedať

        Anonym

          Zdravotníci:

          Ahoj som rada, že si sa mi zdôverila s tvojou situáciou. Jedným
          z riešení ,ktoré by mohlo byť pre teba prospešné by mohla byť
          konverzácia s rodičom, inou blízkou osobou alebo poprípade odbornou
          pomocou. Možno by bolo postačujúce navrhnúť ockovi rozdelenie povinností
          o domácnosť a o mladšiu sestru, vysvetliť mu to ako sa cítiš a povedať
          mu čo ťa trápi. Je potrebné vysvetliť rodičovi, že aj ty si potrebuješ
          oddýchnuť a tráviť čas s kamarátmi a prežívať všetky tie detské
          radosti ,ale zároveň verím, že ti chce len to najlepšie.Ocko to určite
          pochopí keď mu to vysvetlíš z tvojho uhla pohľadu a verím ,že sa táto
          situáci čím skôr vyrieši. V prípade potreby sa môžeš kedykoľvek
          ozvať a zdôveriť sa nám . Držím palce a verím, že sa čoskoro budeš
          mať lepšie.

        • #4790 Odpovedať

          Anonym

            Ela:

            Aha, tak to ti uz moc neviem poradit, ja mam tu babku ktora doteraz zije,
            nemas este niekoho z okolia napr.sused/a… keby ste v skole mali aspon toho
            psychologa toby bolo dobre

          • #4791 Odpovedať

            Anonym

              Karolína:

              Kamarátov nemám. Babka mi bola veľmi blízka ale už zomrela. Z iných
              blízkych má nikto nenapadá

            • #4792 Odpovedať

              Anonym

                Ela:

                Karolína, máš pravdu, nikto si nezaslúži tak žiť, ani ty. Môžeš sa
                ešte porozprávať s kamarátmi ak niakych máš alebo s niekým príbuzným
                alebo niekomu komu dôverujes

              • #4793 Odpovedať

                Anonym

                  Karolína:

                  Veľmi má mrzí čo Ela prežívaš. Nikto si to nezaslúži
                  takto žiť.

                • #4794 Odpovedať

                  Anonym

                    Karolína:

                    Ocko odmieta riešiť moje psychické problémy. Mám pocit ako by to vôbec
                    nevidel. Školského psychológa nemáme hľadala som ho už. Učitelia si
                    nevšimli že som schudla a že už nie som to dievča plné energie

                  • #4795 Odpovedať

                    Anonym

                      Ela:

                      Ahoj Karolina! Prezivam si niecim podbnym ako ty (akurat ze mam 15 rokov) a
                      tiez som prednedavnom sem napisala. Nas opustil otec ked som mala 5 rokov a
                      odysiel do zahranicia lebo mal po krk moju mamu. Moja mama od zaciatku bola
                      alkoholicka a preto od 5 rokoch som sa musela o nu starat ked bola velmi
                      opita, cele noci v krcme a ked pride cely den len lezi a spi a ja sa o nu
                      musim starat, stale odo mna drnka peniaze co si zarobim na brigade a preto si
                      skoro nic nekupim iba jedlo a to len rozky ak mi na ne zastane peniaze.
                      Samozrejme pomahal mi niekedy aj moj sused a obcas aj zaplatil za mna najom ked
                      som nemala peniaze. Ked som mala samozrejme 5 rokov tak mi stale on pomahal,
                      potom som sa o nu starala len ja. Ale ja vlastne pridem zo skoly, spravim veci
                      v domacnosti a pocuvam ako mi mama nadava ze som neschopna a ze nikdy nic
                      nedokazem a este ma aj ohovara, potom ked mama spi sa snazim naucit co najviac a
                      to byvam cele noci hore, stale ma aj ohovara ze stale pozeram do mobilu (ktory
                      ani nemam len stary pocitac ktory mi stale seka a jedine co sa nanom da robit
                      iba pisat maili a na niake stranky, preto som strasne rada ze sa mi sem da
                      napisat) stale to prezivam ale rozmyslam ze sa prestahujem k babke a zmenim
                      gymnazium aaj zaplatim susedovi a velmi sa mu podakujem. S babkou som sa o tom
                      rozpravala a bola velmi rada tak si uz balim veci a mame len napisat listok ze
                      co som prezivala a ze odchadzam, vsetko co som prezivala planujem odstranit.Aj
                      ked stale mam uzkosti. Tebe by som odporucala kedze mas 13 porozpravat sa
                      s tvojim ocom,ak to nepomoze tak s inymi pribuznymi alebo so skolskym
                      psychologom a ked budes vacsia mozes sa odstahovat a kupit si byt alebo byvat
                      v podnajome alebo u niekoho znameho a mozes zobrat aj svoju sestru, mozno si
                      vtedy tvoj otec uvedomi ze ti mal pomahat.

                    • #4796 Odpovedať

                      Anonym

                        Gabika, rovesnícka poradkyňa:

                        Ahoj Karolína, som rada, že si sa nám zdôverila. Chápem, že táto tvoja
                        situácia je ťažká, pretože plníš úlohu mami, ktorá je v tvojom veku
                        veľmi náročná a ešte by si ju plniť nemala. Je toho na teba veľa a tieto
                        rodičovské povinnosti by si ty robiť nemala, keďže sa to psychicky
                        zvládať nedá. Mala by si sa o tom skúsiť porozprávať s tvojim otcom,
                        či by sa to nedalo spraviť aj inak, že by mohol niečo spraviť aj on. Ak by
                        to nepomohlo, tak by si sa mala obrátiť na niekoho z rodiny, alebo na
                        školského psychológa. Tiež nieje dobré, že si takýmto rýchlym tempom
                        schudla 15 kíl. Je to veľmi nebezpečné pre tvoje zdravie a môžeš sa
                        cítiť slabo. Tiež môžeš vyhľadať odbornú pomoc aj k tomu, aby si
                        opäť trošku pribrala. Ak by si bola v situácii, kedy by si si s tým už
                        nevedela poradiť, tak sa môžeš obrátiť na našich odborníkov
                        prostredníctvom telefónu :0907401749, emailu: odkazy@linkadeti.sk skypu:
                        linkadeti alebo chatu na stránke. Držím ti palce a verím, že túto
                        situáciu zvládneš

                      • #4797 Odpovedať

                        Anonym

                          Karolína:

                          Ako mám zvládať tieto povinnosti?

                      Ukázať 8 vlákien odpovedí
                      Odpoveď na: Karolína: Mám trinásť rokov. Mamka od nás odišla a…
                      Vaše údaje:




                      <a href="" title="" rel="" target=""> <blockquote cite=""> <code> <pre class=""> <em> <strong> <del datetime="" cite=""> <ins datetime="" cite=""> <ul> <ol start=""> <li> <img src="" border="" alt="" height="" width="">