• Táto téma je prázdna.
  • Autor
    Téma
  • #4226 Odpovedať

    Anonym

      Laura:

      Ahojte, mám 12 rokov a mám podozrenie že trpím úzkosťami. Nemám sa
      o tom komu zveriť. Rodičom sa to povedať bojím a kamarátov moc nemám.Už
      asi dva-tri mesiace sa mi dejú veci ako: trasú sa mi ruky, ťažko sa mi
      dýcha, neschopnosť oddýchnuť si, neurčitý a obrovský strach ktorý príde
      len tak z ničoho nič, silné búšenie srdca, závaly tepla a zimy, ťažké
      zvládanie stresových situácii, divný pocit v oblasti brucha, nervozita,
      panika a pod. Poslednú dobu mám veľa zmiešaných pocitov a nedejú sa mi moc
      príjemné veci a toto do toho naozaj riešiť nepotrebujem. Neviem či je to
      niečo čo treba riešiť alebo je to úplná zbytočnosť ale prestáva sa mi
      to páčiť a práve preto sem píšem a dúfam že niekto mi pomôže.

    Ukázať 1 vlákno odpovedí
    • Autor
      Odpovede
      • #4227 Odpovedať

        Anonym

          em:

          Ahoj ďakujem že si sa na nás obrátila. My by sme ti poradili pokúsiť sa
          o tom porozprávať s rodičmi a poprípade vyhľadať odbornú pomoc, nevieme
          síce v akom vzťahu s rodičmi si, ale myslíme si, že to je to najlepšie,
          čo môžeš urobiť. Ak sa stále bojíš rodičom o tom povedať, tak
          môžeš skúsiť nejaké ukľudňujuce cvičenia. Možeš navštíviť útulky
          alebo zvieratá, môžeš tráviť svoj voľný čas s ľuďmi, s ktorými sa
          cítiš príjemne a pri ktorých si sama sebou alebo si môžeš svoje
          myšlienky zapísať na papier. Dúfame, že sme ti aspoň kúsok pomohli a
          kľudne sa nám neskôr ozvi, či si niečo vyskúšala, poprípade, či ti
          niečo pomohlo.

        • #4228 Odpovedať

          Anonym

            Rovesnícka poradkyňa, Saška:

            Ahoj Laura. Ďakujem, že sa ozývaš práve do rovesníckej poradne. Veci,
            ktoré popisuješ naozaj môžu byť príznakmi úzkosti. Úzkosť má
            psychické aj fyzické príznaky. Chápem Ťa, že je často problém sa niekomu
            s niečím takýmto zdôveriť. Obzvlášť vtedy, keď si človek nie je
            istý, čo sa vlastne deje. Avšak určite je správne svoje problémy
            zdieľať, nedusiť ich v sebe a úplne ideálne sa obrátiť aj na
            odborníkov. Na Tvojom mieste by som sa skúsila zdôveriť rodičom, ktorí Ti
            môžu pomôcť vyhľadať psychológa/psycho­logičku alebo aj školskému
            psychológovi/škol­skej psychologičke, alebo výchovným poradcom na škole.
            Takisto sa samozrejme môžeš obrátiť aj na našu linku či už
            prostredníctvom telefónu 0907 401 749, emailu odkazy@linkadeti.sk, skypu
            Skype name: linkadeti, alebo online chatu na stránke, kde komunikujú naši
            odborníci. Zároveň existuje aj mnoho techník, ako si pomôcť zvládnuť
            fyzické príznaky v daných situáciách, keď už „je zle“. Sú to
            napríklad dychové cvičenia a relaxačné techniky, ktoré môžeš ľahko
            nájsť na internete. Náš mozog má za úlohu nás chrániť, preto nás
            niekedy môže zbytočne upozorňovať aj na veci, ktoré reálne vôbec nemusia
            byť také stresujúce. Nezabúdaj, že Tvoje myšlienky nie sú fakty a
            môžeš ich prijať, ale aj posunúť ďalej. Veľa ľuďom pomáha aj logicky
            si vysvetliť situáciu – napríklad aj tým, že si fakty napíšeš na
            papier. Takto zabezpečíš, že sa nebudeš zbytočne stresovať vecami, ktoré
            pre Teba napríklad nie sú prioritou alebo reálne nie sú také hrozné.
            Veľmi Ti držím palce, určite to zvládneš.

        Ukázať 1 vlákno odpovedí
        Odpoveď na: Laura: Ahojte, mám 12 rokov a mám podozrenie že tr…
        Vaše údaje:




        <a href="" title="" rel="" target=""> <blockquote cite=""> <code> <pre class=""> <em> <strong> <del datetime="" cite=""> <ins datetime="" cite=""> <ul> <ol start=""> <li> <img src="" border="" alt="" height="" width="">