- Táto téma je prázdna.
-
Téma
-
Lea:
Ahojte… prepáčte že tak otravujem asi. Ale neviem čo mám robiť.
Odkedy je karanténa tak som neposielala učiteľkam skoro žiadne úlohy
pretože som sa psychicky vážne necítila na to, robiť úlohy. Teraz
učiteľky volajú mojej mame a pár učiteliek sa mi vyhráža že ma nechajú
prepadnúť… netuším čo mám robiť. Snažím sa to dorobiť ale
nedokážem to. Doma sa neustále hádaju, kričia a vážne sa tu nedokážem
učiť. Susedia sa sťažujú a moja sestra s mamou sa asi už zbláznili…
vždy keď sa snažím učiť tak môj mozog je mimo, nedokážem to pochopiť
ani sa sústrediť… keďže som neposielala 2 mesiace úlohy tak nechápem
ničomu… hlavne sa bojím že prepadnem. Keď som bola v 3. triede tak sme
sa presťahovali… na moju triedu som si zvykala asi 3 roky. Už som na moju
triedu úplne zvyknutá, pár z nich teraz odídu na gymnázia a keby prepadnem
tak prepadnem do triedy kde je 30 cudzích detí v mladšom veku. Mám pocit
že mám sociálnu fóbiu, sedí to. Vždy po 6 hodinách škole, jazde
v autobuse som prišla domov úplne zničená a nemala som chuť sa s nikým
baviť. Nedokázala by som prepadnúť. Mám pocit že som stratila svoje
psychické zdravie… Mám halucinácie… najradšej by som sa schovala do tmy
a ticha… a na nič nemyslela. Kamarátky ma opúšťajú.. Vážne ďakujem za
nejakú odpoveď..
